Rok po tom, ako sa prevalila aféra s bytmi, ktoré prideľovalo bratislavské Staré Mesto, a ako predseda KDH Ján Figeľ prisľúbil, že svoj byt daruje na dobročinné účely, svoj sľub aj splnil.
Na celú vec sa dá pozrieť minimálne z troch uhlov. Ak používame žartovno-pochybovačnú optiku, vďaka ktorej už z princípu neveríme žiadnemu politikovi, dokážeme spochybniť všetko. Môžeme sa napríklad pýtať, či v združení Bol raz jeden človek náhodou nepracuje niekto z predsedovej rodiny. Alebo môžeme donekonečna vtipkovať na tému dávnejšej Figeľovej podráždenej reakcie na novinársku otázku, kedy sa konečne dozvieme meno príjemcu.
Druhý – povedzme pragmatický pohľad vidí inú vec a to tú, že 156 štvorcových metrov na Grösslingovej ulici už stojí za pár týždňov hanby. Ak by bol Figeľ v čase prevalenia prípadu čušal ako voš pod chrastou, ak by sa obhajoval tým, že všetko bolo v súlade so zákonom (akože aj bolo), ak by to skrátka nechal vyhniť, onedlho by prišla chvíľa, keď by si pre iné kauzy na jeho lukratívnu nehnuteľnosť nikto nespomenul.
