Posledný summit lídrov eurozóny mal gradáciu kvalitného trilera. Po desivých scenároch pretriasaných médiami a zástupmi analytikov sa všetko na dobré obrátilo. Po jeho skončení vybuchovalo šampanské, akciové trhy vystrelili nahor a s nimi aj kurz eura.
Za hlavné výsledky summitu sa pokladajú posilnenie eurovalu na 1000 miliárd eur, zvýšenie kapitálu európskych bánk o 106 miliárd eur a odpustenie polovice dlhov Grécku.
V skutočnosti je všetko trochu inak. Problémy v eurozóne sa hromadili desaťročia a nik nemôže očakávať, že sa zázračným spôsobom vyriešia počas jedného stretnutia. Eurozóna na summite pokračovala v tradícii hasenia požiarov a kupovania času.
Čo sa týka Grécka, na polovicu sa zredukujú len vybrané záväzky. Grécko v skutočnosti odpíše omnoho menej ako polovicu dlhov. Jeho zadlženie neklesne zo súčasných 150 percent HDP na polovicu (t. j. na 75 percent), ale len na 120 percent. Aj tento odpis, samozrejme, prinesie krajine úľavu, ale iba dočasnú. Aj dlh vo výške 120 percent HDP je pre Grécko nezaplatiteľný a krajina sa čoskoro môže dostať tam, kde bola pred rokom.
Summit o Taliansku
Skutočné výsledky summitu treba hľadať inde. Tento summit už nebol o Grécku, ale o Taliansku. Taliansko je treťou najväčšou ekonomikou eurozóny a jeho dlh vo výške takmer 2000 miliárd eur je dokonca tretí najväčší na svete. Skutočným hororovým scenárom je, že sa Taliansko dostane do problémov s likviditou.
Po slovensky: nebude mať peniaze na splácanie dlžôb a vyplácanie dôchodkov a miezd štátnych zamestnancov. V tom prípade eurozóna definitívne skončí. Euroval sa stane pikantnou poznámkou pod čiarou v učebnici ekonomickej histórie a my sa budeme musieť vrátiť ku korune.
