Generalizovať na základe jednej reportáže zo súdu sa nepatrí. Lenže názor, že za zlý imidž sudcov môžu v prvom rade novinári a politici, je v justícii aj bez nej taký rozšírený, že si zaslúži zopár viet.
Samozrejme, zďaleka nie všetci sudcovia sú neschopní, leniví, nedajbože úplatní. Pravdou skôr bude, že väčšina nemá ani jednu z týchto vlastností. Aspoň nie v miere, ktorá by sa vymykala priemeru.
Aj predstava, že by človek mal pracovať na zastaraných počítačoch v prepchatom bratislavskom Justičnom paláci vzbudzuje skôr ľútosť a za iných okolností by možno vyvolala všeobecné volanie po lepšom materiálnom zabezpečení súdov. Toto však pravdepodobne nebude väčšinovou reakciou verejnosti.
Sudcovia sa bránia tým, že im škodí kritika ich rozhodnutí bez znalosti súvislostí. Určite sa stáva aj to, ale o imidži súdnictva dnes nerozhodujú informácie o rozhodovacej činnosti. Aj keď médiá prirodzene zaznamenávajú právne lapsusy, keď sa na slobodu dostane niekto, kto nemá, alebo komentujú zdĺhavé či sporné rozhodnutia súdov, sudcom najviac škodí spôsob, akým reagujú na udalosti, ktoré priamo s ich rozhodovaním nesúvisia.
