Reč premiérky, že „nebude zrádzať svoju stranu“, trochu koliduje s jej o deň starším prísľubom, že na jar prestane byť aj radovou členkou SDKÚ.
Niežeby na kompletnej rozluke bolo niečo neprirodzené, ale na signál voličom, že s týmito nechcem mať v živote už nikdy nič spoločné – ani ako radová členka – si ozaj mohla počkať až do toho povolebného kongresu... Však?
Výrokom o „nezrade“ sa Radičová akoby spätne korigovala. Či na nejaký popud, sa nedozvieme, ale tešiť sa azda môžeme na takú slobodnejšiu rétoriku, ktorú posledné dni naznačila.
A ktorú si môže dovoliť, keďže od politiky už nečaká žiadnu láskavosť, čo sa vzťahuje aj na možnú prezidentskú kandidatúru.
