Keď Steve Jobs po rokoch rekapituloval, čo malo vplyv na jeho neskoršie úspechy, nezabudol spomenúť všetky šibalstvá, ktoré robil.
Keď sme v roku 2006 so stovkou dobrovoľníkov založili projekt Zlatý fond denníka SME, ktorý umožnil z internetu sťahovať diela z povinnej mimočítankovej literatúry, ako jeden z prvých mi v schránke zakotvil e-mail začínajúci oslovením: „ty penis“.
A potom v pravidelných intervaloch začali chodiť ďalšie veľmi podobné.
Žiaci základných a stredných škôl nám v nich píšu o tom, ako sme im skomplikovali život a ako by sme mali ihneď zdochnúť, keďže teraz už nemôžu učiteľke slovenčiny tvrdiť, že Rysavú jalovicu nevedeli zohnať, keď je u nás vystavená a každý si ju môže stiahnuť.
Uznávam, trošku mi ich vtedy prišlo ľúto. No ešte oveľa viac minulý týždeň, keď som sa dočítal, akú galibu im začali vyrábať školy priamo na ich webových stránkach.
Bežnou výbavou čo i len trochu modernejšej základnej školy je teraz už digitálna žiacka knižka, webové ospravedlnenky, kalendár písomiek či dokonca zoznam domácich úloh a ďalšie vymoženosti.
Rodič sa večer prihlási cez web na stránku školy, a potom digitálne popodpisuje synove známky, poznámky z klasáku a kedykoľvek môže s učiteľom komunikovať o jeho prospechu.
Len si stačí sadnúť za počítač a hneď viete, čo máte doma za vtáčika.
Mal by som sa ako technologický nadšenec tešiť, len si predstavte tú úsporu papiera a ako skvelo môže vyzerať digitálny klasifikačný hárok.
Ale povedzte mi jedno, ako tie deti teraz budú môcť podvádzať?
Podvody sú súčasťou detstva
Čítam životopis zakladateľa Apple Stevea Jobsa a zaujalo ma pár informácií o jeho detstve.
Keby ste boli jeho učiteľom, asi by ste mu predpovedali život trestanca.
So spolužiakmi toho v škole veľa navyvádzali. Vrcholom jeho kariéry bolo, keď s iným spolužiakom zostrojili z čipov zariadenie, ktoré predstieralo tikanie bomby a tú potom dali učiteľovi na stoličku.
Keď po rokoch rekapituloval, čo malo vplyv na jeho neskoršie úspechy vo svete IT, nezabudol spomenúť všetky šibalstvá, ktoré robil a vďaka nim sa veľa naučil.
Aj za našich čias sa ešte všeličo dalo - falšovali sme podpisy a potom (skrývajúc sa pred vyučujúcimi) sme išli do knižnice a čítali knihy.
Vyvinuli sme množstvo kaligrafických techník, ako získať deň voľna alebo zabezpečiť, aby rodičia neprišli na rodičovské združenie.
Referaty.sk ešte neboli známym webom, takže stačilo referát večer vyhľadať a vytlačiť.
Už sa dali nájsť šablóny na vysvedčenie, ale ešte o nich rodičia nevedeli. A tak ďalej, a tak ďalej.
Ale s tým je koniec. Rodičia sú s učiteľmi priatelia na Facebooku, každý deň im mailami chodia informácie o tom, ako sa chalani cez prestávku sácali a dvíhali dievčatám sukne.
A k tomu rodičovské zámky - tie už dnes môžu mať rodičia priamo integrované v detských mobiloch, počítačoch, takže rodič môže sledovať, čo robí dieťa na internete, alebo mu uberať čas, ktorý na webe strávi a blokovať konkrétne stránky.
Tí paranoidnejší môžu dokonca pomocou špeciálnych aplikácii vždy do mapy vykresľovať, kde sa práve dieťa nachádza, alebo dokonca odpočúvať jeho telefón.
Čoz nich teraz vyrastie?
Ale možno je to všetko len dobrý spôsob, ako deti opäť primať k väčšej originalite.
Niektorí šikovní zmenia nastavenia rodičovho počítača, takže vždy uvidí v žiackej knižke jednotky, iní vyrobia vírus, ktorý na každý mail od rodiča odpíše v tom zmysle, že je všetko v poriadku a nemá sa na prospech žiaka vôbec pýtať.
Tým, čo to zvládnu, predpovedám veľkú budúcnosť podobnú, ako mal Steve Jobs, a pri ostatných dúfam, že z nich aspoň nevyrastú trestanci.
Autor: webdeveloper, zástupca riaditeľa SME.sk
