Neformálny šéf ministrov financií eurozóny Juncker nemá obavy z politických ústupkov, ktoré chce Čína výmenou za pomoc pri riešení dlhovej krízy v eurozóne. Čiže za to, že Peking svoje devízové rezervy využije na nákup európskych dlhopisov.
Je to dobrý príklad toho, že úniu neriadia štátnici s princípmi a s dlhodobou perspektívou, ale politici schopní zamerať sa len na hasenie aktuálnych ťažkostí cestou najmenšieho odporu. Tú si vyberajú aj vtedy, ak za ňu pravdepodobne bude treba v budúcnosti zaplatiť veľkú cenu a ak problémy únie dlhodobo skôr prehĺbi, než by ich vyriešila. Tie hlbšie problémy pri troške šťastia už aj tak budú riešiť až ich nástupcovia.
Nejde zďaleka len o to, že by Európa na čínskom vodidle musela menej kritizovať napríklad absenciu ľudských práv u svojho veriteľa. V tom európski politici nevynikali ani doteraz, takže by sa veľa nezmenilo.
