Napriek tomu, že koaličná väčšina už v parlamente neexistuje, keďže neexistuje ani koalícia, nezbavuje to parlament ani jeho predsedu zodpovednosti. Ani v personálnej oblasti, ktorá parlamentu prináleží. Ide napríklad o funkciu šéfov Národného bezpečnostného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu či verejného ochrancu práv.
Ak by sa vláda rozhodla riešiť kauzu predaja platinových sitiek spôsobom, ako sa riešiť má, teda výmenou osoby na poste predsedu Správy štátnych hmotných rezerv, potrebovala by na to predchádzajúci súhlas prezidenta. To, že dohoda medzi nimi nie je vzhľadom na odstúpenie predsedníčky potrebná, situáciu uľahčilo.
Plávajúca väčšina
Na rozdiel od vlády parlament nepotrebuje predchádzajúci súhlas prezidenta, aby zabezpečil riadny chod viacerých inštitúcií. A to bez ohľadu na akékoľvek stranícke dohody o tom, komu majú v nich najvyššie funkcie patriť – či opozícii, alebo koalícii.
Je jasné, že keď v parlamente neexistuje koalícia, nemôže v ňom pôsobiť ani opozícia a naopak. Poslanci sa jednoducho premiešavajú a vytvárajú plávajúcu väčšinu – tie strany, ktoré z prípadu na prípad vytvárajú väčšinu, sa inokedy zasa ocitajú v menšine. Parlament tak funguje systémom každý chvíľku ťahá pílku.
