Tento rok som začal mať problémy so zubami. Akoby som mal uvoľnené ďasná, nepriliehajú poriadne k chrupu. Zdalo sa mi, že jeden zub je na tom tak zle, že mi o pár rokov asi vypadne.
Hovoril som si: musím prísť so zdravými bielymi zubami. A tak som si dal urobiť veľkú prehliadku. Odvtedy som u zubára nebol.
Zuby ma nikdy neboleli, umývam si ich často a drhnem veľmi silno - aj trikrát za deň. A na vyplachovanie používam ústnu vodu z televíznej reklamy. Na zubnej klinike som navštívil dentálnu hygieničku. Z vyšetrenia vyplynulo, že mám parodontitídu – bakteriálne podmienený zápal.
Starostlivo mi prezrela každý zub a ďasná, a zistila, že na niektorých miestach je ďasno uvoľnené až na päť milimetrov, a niekde až na osem. „Prečo ste tak dlho neboli na zubnej prehliadke?“ spýtala sa ma. „Musíte chodiť častejšie!“
Ľuďom so zdravým chrupom ďasno k zubom prilieha, ak však ďasno ochorie, uvoľní sa, okolo zuba je vytvorené „vrecko“ do hĺbky päť a viac milimetrov a v ňom sa hromadí plak, zubný kameň a splodiny zápalu. Čistenie zubnou kefkou ich dostatočne neodstráni, ďasno sa viac a viac uvoľňuje, až sa zuby kývajú a môžu vypadnúť. Dentálna hygienička mi z postihnutých miest odobrala vzorky, poslala ich do laboratória v Nemecku, aby zistili, aké druhy baktérií osídľujú moje choré ďasná.
Počas troch týždňov čakania na výsledky som mal hrozný pocit. Zrazu som vedel, čo sa v mojich ústach deje, ani som nechcel hovoriť s ľuďmi. Potom prišli výsledky. Moja dentálna hygienička mi oznámila, že najhoršia baktéria, ktorá preniká až do kosti, sa nepotvrdila, ale ostatné sú prítomné. Tri hodiny som potom sedel v zubárskom kresle a ona zub po zube čistila opatrne a trpezlivo „vrecká“ okolo všetkých mojich zubov. Po tomto ošetrení som mal pocit, že to ani nie je môj chrup. Akoby bol umelý. A nasledovala lekcia, ako používať zubnú kefku. V prvom rade treba mať jemnú kefku. Netlačiť ňou, len ju priložiť k zubom a jemne ňou vibrovať tak, aby štetinky vnikali aj pod uvoľnené ďasno. Všetko veľmi citlivo a pomaly.
