Klasické hospodárske krízy pochádzajú z nadvýroby a sú prejavom hospodárskeho cyklu. Uplynú po relatívne krátkom čase. Omnoho horšie sú systémové krízy spôsobené zásadnou zmenou ekonomických a sociálnych štruktúr. Zdá sa, že aktuálna kríza je skôr tohto druhého typu.
Podstatou krízy, ktorá prepukla (nezačala sa) v roku 2007, sú systémové zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva a sociálnych systémov vyspelých krajín.
Súčasná podoba kľúčových ekonomík vyspelého sveta, USA a Európskej únie, vznikla v období povojnovej prosperity. Tá profitovala z nevídane dlhého obdobia mieru, relatívnej hospodárskej stability a veľkej zásoby mladého obyvateľstva.
Tieto podmienky umožnili hospodársku expanziu založenú na úveroch obyvateľstvu. Keď je človek mladý, žije v stabilnej spoločnosti a má optimistické očakávania do budúcnosti, nemá problém vziať si hypotéku na bývanie, auto na lízing a spotrebný úver na ostatné atribúty konzumného komfortu.
Mladý spotrebiteľ tak dáva prácu stavbárom, montážnikom v automobilkách, ale aj výrobcom nábytku či kobercov. Výrobcovia si radi vezmú úver a najmú nových zamestnancov na rozšírenie výroby. Špirála spotreby a úveru sa posunie na vyššiu úroveň. Ochota spotrebúvať je podporená aj sociálnym systémom, ktorý zabezpečí človeka v starobe a chorobe. Krajina prekvitá.
Čo sa však stane, keď obyvateľstvo zostarne? To vidíme v Japonsku, kde ekonomické slnko už dve desaťročia nevychádza, ale zapadá.
