Protestné hnutia, ktoré vzplanuli po celej západnej pologuli od Čile až po Nemecko, zostávajú dosiaľ prekvapujúco nedefinované a nedostatočne analyzované. Niektorí ľudia o nich hovoria ako o najväčšej globálnej mobilizácii od roku 1968, keď sa rozhorčené masy v inak veľmi odlišných krajinách zjednotili okolo podobných problémov. Podľa iných názorov, naopak, nie sme svedkami ničoho nového.
Napríklad bulharský politológ Ivan Krastev vyhlásil, že momentálne zažívame „rok 1968 naopak“. Ako uviedol: „Vtedy dávali študenti v európskych uliciach najavo túžbu žiť vo svete odlišnom od sveta svojich rodičov.“ Dnes sú študenti v uliciach preto, „aby dali najavo túžbu žiť vo svete svojich rodičov“.
