Keď som bola ešte oveľa mladšia než dnes, naskytla sa mi mimoriadne zaujímavá kúpa pozemku. A pretože som vtedy mala málo skúseností, pozvala som si pred podpísaním kúpnej zmluvy rodinu, aby si pozemok prezrela a prispela svojím názorom.
„Je tu úrodná hlina,“ povedal jeden. (Hm, okrem trávnika a niekoľkých tují nič pestovať nechcem.) „Jé, tam beží pekný škrečok!“ povedal druhý. (Nemyslím, že by výskyt škrečkov mal vplyv na výhodnosť kúpnej zmluvy.) „Je tu nepokosená tráva,“ povedal tretí. (Videli ste už stavebný pozemok, na ktorom by predávajúci pestoval golfový trávnik?) To, že cena pozemku je polovičná v porovnaní so susedným ani že pred dvomi dňami schválili nový územný plán sľubujúci mohutnú výstavbu, si však nevšimol ani jeden z „radcov“. (Rýchlo som sa zorientovala, že takí radcovia sú mi nanič, a pri každej ďalšej investícii som sa už odvtedy spoliehala len na svoj úsudok.)
Tiež ste už zažili ten frustrujúci pocit, že všetci okolo vás akoby len vysielali, ale mali vypnutý príjem informácií? Že všetci stále hovoria len o hlúpostiach a jadro problému im úplne uniká? Tak presne v takom stave sa nachádza dnešná Európa a Grécko.
Situácia v Grécku je neprehľadná. Jeden deň sa hovorí o vypísaní referenda o tom, či krajina prijme zahraničnú pomoc a tým sa podriadi nutnosti škrtov v štátnom rozpočte. Na druhý deň už má byť referendum nielen o prijatí medzinárodnej pomoci, ale aj o zotrvaní krajiny v eurozóne.
Na tretí deň pre istotu grécky premiér od referenda pod tlakom veľkých európskych krajín, ktoré na Grécko urobili bububu, ustupuje. Na štvrtý deň už grécka opozícia hovorí, že na všeľudovom hlasovaní stále trvá.
