Napriek neplánovaným voľbám sa Slovensko pri diskusiách o budúcoročnom štátnom rozpočte nemôže tváriť, že má pre predvolebnú kampaň oddychový čas z dlhodobého procesu riešenia dlhovej krízy, ktorá sa dotýka všetkých členov eurozóny aj Európskej únie.
Všetci sú pri pravidelnom refinancovaní splatných verejných dlhov závislí od dôvery dlhopisového trhu tak v stav fundamentov štátneho rozpočtu, ako aj reálneho hospodárstva. Od sily ekonomického rastu závisia pracovné miesta, ale aj rozpočtové príjmy.
Koordinované snahy eurozóny (EFSF) aj skupiny G 20 (MMF) o stabilizáciu situácie na dlhopisovom trhu sú len základným predpokladom a vytvorením prostredia pre dva kľúčové piliere udržateľnej cesty von z dlhovej krízy.
Tými sú čo najskoršie ozdravenie verejných financií a vytvorenie podmienok na obnovenie rastu ťahaného súkromným sektorom.
Zodpovednosť treba aj doma
Skutočnosť, že sme malá a otvorená ekonomika závislá od externého dopytu, neoslabuje význam zodpovedných domácich rozhodnutí, práve naopak.
V prostredí turbulentného vývoja v Európe, ktorá je naším kľúčovým odbytiskom, musia byť prvoradými prioritami hospodárskej politiky zdravie verejných financií a konkurencieschopné podnikateľské a investorské prostredie.
Turbulencie na dlhopisovom trhu eurozóny pripomenuli, prečo je snaha o čo najzdravšie verejné financie v bytostnom záujme každej krajiny. Nie je to teda len vec dodržiavania externých kritérií vynucovaných „akýmisi byrokratmi“ či ostatnými krajinami, ktoré sme sami žiadali o členstvo v klube, ktorého podmienky sme dobrovoľne prijali. A aj tu pritom platí, že najprv sa má zametať pred vlastným prahom.
Aj vďaka odvahe pristúpiť v priebehu roka k dodatočným úsporným opatreniam tak v kapitálových, ako aj bežných výdavkoch je po desiatich mesiacoch slovenský rozpočet na dobrej ceste k splneniu tohtoročného cieľa znížiť deficit verejných financií v pomere k HDP medziročne o tri percentuálne body pod hranicu piatich percent HDP.
Tento pokrok v konsolidácii treba čítať vo svetle druhého za sebou nasledujúceho roku hospodárskeho oživenia, ktoré sa v budúcom roku už nezopakuje. Okrem toho Slovensko v predošlých dvoch rokoch hospodárilo s deficitom takmer osem percent HDP.
Ľahostajnosť nám už neprejde
Relatívne nízka miera verejného dlhu, ktorý na konci roku 2008 klesol pod 28 percent HDP, umožnila tváriť sa v rokoch 2009 - 2010, akoby zhoršené hospodárenie verejných financií nebolo akútnym problémom. Po rýchlom náraste dlhu nad úroveň 40 percent HDP si však Slovensko už takýto postoj dovoliť nemôže.
