Otrasy eura, pravidlá fungovania Európskej únie, neodvratné následky ekonomickej krízy, sebalikvidácia vládnej koalície.
A na dôvažok predčasné voľby. Jedni si zúfajú, že nemajú koho voliť, skalní naberajú energiu, iní sa tešia, že sa volebná ponuka rozšíri, ďalší sa nevedia dočkať marca.
Rétorika debát je často vyhranená až jedovatá, jednotlivé prúdy vášnivo obhajujú svoju pravdu. V takejto situácii nezaškodí poodstúpiť a pozrieť sa na náš dnešný údel z dlhšej časovej perspektívy.
Keď sme pred 93 rokmi spoluzaložili 1. ČSR, mali sme za sebou desaťročia zápasu o prekonanie ťaživých existenčných pomerov i obmedzení v národnom a politickom rozvoji. Do nového štátu sme vstupovali so slabým meštianstvom, nerozvinutým priemyslom, priduseným spolkovým životom, umŕtveným vlastným školstvom, s obmedzenou paletou vlastných novín a časopisov. O to väčšmi sme získali vznikom republiky.
Namiesto prežitia nastúpilo dobiehanie, Slovensko vzdelanostne, politicky i kultúrne rástlo. Až kým sa pomery opäť nezmenili a namiesto pozvoľnej evolúcie prišli politické i rodinné zemetrasenia. Zažili sme Hitlera i Stalina, pretrhnutú kontinuitu, likvidácie elít, krajinou sa prehnali exody a exily, deportácie, vyhnania a vysídľovania, platili sme za jednostrannú industrializáciu.
