V každom prípade preč od štandardnej parlamentnej demokracie. V nej je totiž nemysliteľné, aby prezident vyhlásil, že „som sa rozhodol, že transformácia nemocníc nebude ďalej prebiehať“.
Zdravotníctvo je čistá kompetencia vlády a povolaného ministra. Hlava štátu môže do transformácie vstúpiť iba vetom príslušného zákona. Ak je raz parlamentom prehlasovaná, tak končí. Pokiaľ teda Gašparovič „rozhodnutie“ dovedie do víťazného konca, sme svedkami štiepenia výkonnej moci do akejsi chaotickej schizmy.
Ústavná novela, ktorá - v súvislosti s poverením vlády - prezidenta k takémuto rozhodovaniu pripustila, je totiž nezmyselná ficovina. Vládu – menšinovú, väčšinovú, s dôverou či bez, akúkoľvek – v parlamentnej demokracii kontroluje vždy parlament. To je jeho základná funkcia, právo i povinnosť súčasne.
Takže ak Národná rada nesúhlasí, môže sa k nemocniciam kedykoľvek vyjadriť. Uznesením, či rovno aj odvolaním Uhliarika. Chromé kačky, teda politicky oslabené vlády, sú bežná próza života v demokracii.
