Už prvé rozhodnutie Aliancie na podporu fair play vyvolalo kontroverzné reakcie. Ide o združenie viacerých mimovládnych organizácií, ktoré si vytýčili aj vskutku neľahkú úlohu - posudzovať etiku politických strán vo volebnom období. Vypracovali kódex etického správania strán a zriadili etickú komisiu na jeho kontrolu. Skutočnosť, že kódex sa týka iba tých politických strán, ktorých reprezentanti ho podpísali, bol prvým krokom oprávňujúcim na spochybnenie ich zámeru - uzatvárať akékoľvek pakty s jednotlivými politickými stranami sa pre mimovládne organizácie jednoducho nepatrí. Odhliadnuc od princípu, že politické strany sú hlavne vo volebnom období schopné podpísať akýkoľvek navonok sympatický záväzok. Ich prácou je sľubovať voličom modré z neba, ktoré si voliči - po voľbách - zväčša nájdu pod očami.
Na rozhodnutie aliancie, že SDKÚ porušila dohodnuté pravidlá, keď jej predseda označil predsedu ANO za „zákerného rafinovaného manipulanta“, zareagovala podpredsedníčka únie Zuzana Martináková. Značne nervóznym spôsobom, ktorému dodala pikantnú príchuť už tým, že k jej pracovnej agende patrí aj spolupráca s mimovládnymi organizáciami. Podľa Martinákovej aliancia spochybnila serióznosť vlastnej iniciatívy a odporučila jej sponzorom zvážiť, či bolo ich cieľom vyhodnocovať fair play „v záujme občanov a väčšej demokracie alebo v záujme konkrétnych politických strán a skupín“. Čo je vskutku pozoruhodná formulácia.
