u, mali by nádej na úspech. Obaja totiž preukazujú mimoriadne nadanie slovami pretvárať kriminálne prípady na politickú agendu.
Medzi kľúčové slová doktorov Trokana a Hlbočana v posledných dňoch patria zavlečenie, únoscovia, prenasledovanie, päťdesiate roky a podobne. Treba uznať, že celkom lišiacky sa usilujú vytvoriť paralelu medzi Mečiarom amnestovaným skutkom zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny, ktorý zorganizovali a zrealizovali služobní funkcionári a radoví príslušníci SIS, a medzi eskortovaním svojho klienta Ivana Lexu z územia Juhoafrickej republiky na Slovensko. Problém je v tom, že takáto paralela reálne neexistuje. Je len fikciou advokátov, ktorí sa usilujú ovplyvňovaním verejnej mienky vytvoriť tlak na príslušné súdy, ktoré budú rozhodovať vo veciach exriaditeľa Lexu. Paralela medzi skutočným zavlečením a eskortovaním neexistuje už len preto, lebo Ivan Lexa bol legálne zatknutý juhoafrickou políciou na základe toho, že porušil miestne zákony o utečencoch a pobyte cudzích štátnych príslušníkov na území JAR. Interný konflikt medzi juhoafrickou políciou a justíciou o tom, či mohol byť Ivan Lexa vyhostený administratívnym rozhodnutím pre porušenie imigračných zákonov, alebo sa mal začať proces extradície na základe medzinárodného zatykača, je síce zaujímavým právnym sporom, ale nemá nič spoločné so zavlečením. Mimochodom, advokáti bývalého šéfa SIS veľmi dobre vedia, že Trestný zákon nedefinuje trestný čin zavlečenia do vlasti. Pozná iba zavlečenie do cudziny alebo klasický únos. Interpretovať vyhostenie z krajiny ako únos je nezmysel.
