Približne pred rokom a pol sledoval v baltskej zátoke Portovaja slávnostné zváranie prvých rúr budúceho plynovodu Nord Stream sám ruský prezident Dmitrij Medvedev. V utorok 8. novembra sa spoločne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zúčastnil v Lubmene na jeho slávnostnom spustení.
Podmorské potrubie v hodnote 7,4 miliardy eur dokáže do Nemecka a ďalších krajín prepraviť ročne do 27,5 miliardy kubíkov zemného plynu po priamej trase. Na budúci rok by sa mala dokončiť druhá vetva, ktorá prepravnú kapacitu zdvojnásobí.
Gazprom znižuje svoju závislosť
Projekt konzorcia Gazpromu a nemeckých E.On Ruhrgas a Wintershall prináša do európskeho plynárenstva niekoľko zmien. Prvá sa dotýka priamo ruského monopolu, ktorý sa môže cítiť viac nezávislý od politických nálad Ukrajiny či Bieloruska.
Doterajšia sústava na prepravu plynu z Ruskej federácie do stredoeurópskeho regiónu má maximálnu ročnú prepravnú kapacitu 90 miliárd kubíkov cez sieť slovenského prepravcu „eustream“ a ďalších 33 miliárd kubíkov cez poľskú vetvu. Plná miera dodávky cez obe vetvy je však odkázaná na funkčnosť tranzitu na strane Ukrajiny a Bieloruska.
Nie je tajomstvom, že Nord Stream je odpoveďou Gazpromu na komplikované vzťahy Moskvy s Kyjevom a Minskom. Ak sa hovorí, že Slovensko a ďalšie krajiny únie sú strategicky závislé od dodávok zemného plynu z Ruska, tiež treba zdôrazniť, že plynulosť ruských dodávok je existenčne odkázaná na ochotu alebo neochotu ukrajinskej a bieloruskej vlády plniť si zmluvné záväzky.
