Je niekoľko lekárov, bez ktorých by som tu už dávno nebol. Mám dokonca pocit, že ma lieči už vedomie ich prítomnosti. Nikdy som sa pri nich necítil ako ďalšia čiarka vo výkaze pre poisťovňu. Pravdaže ma štve, že dostávajú plat div že nie ako upratovačka. No pokiaľ viem, ani jeden z nich v súčasnej nátlakovej akcii nedal pre to výpoveď.
Utvrdzujú ma v celoživotnom naivnom presvedčení, že lekári, a vôbec všetci, čo bdejú nad životmi a bezpečím, sú asketicky prísna rehoľa, ktorá celú svoju existenciu podriadila slovám Hippokratovej prísahy: „Celý svoj život zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať...“
