Témou volieb budú skôr európske valy, než múry pri rómskych osadách. Popri kríze, justícii, zdravotníctve, školstve, daniach a vnášaní nezávislosti do parlamentu sa rómska problematika asi ani nedostane na zoznam vecí, o ktorých budú politici v kampani hovoriť. Podobne, ako sa žiaden Róm zrejme nedostane na zvoliteľné miesto kandidátky nejakej relevantnej politickej strany.
Úvaha Lucie Nicholsonovej, že to môže byť aj preto, lebo „nie je z čoho vyberať“, je mimo. Jednak by sa aj pri prísnom stanovení kritérií vybrať dalo, jednak príklady z dnešného aj minulých parlamentov dokazujú, že podliezť latku nastavenú slovenskými poslancami je v podstate nemožné.
Ale aj keby Nicholsonová mala pravdu, je to svedectvo najmä o prístupe strán, ktorých sieť ženských, mládežníckych, odborných a kadejakých iných združení nie je schopná vygenerovať rómskych lídrov. Ak teda strany Rómov na kandidátke nemajú, môžu si za to sami. Pokiaľ nechýbajú ani im, ani ich voličom, tak nie je veľmi o čom mudrovať – zostavenie kandidátky aj jej podpora je vecou slobodného rozhodnutia.
Napriek tomu treba pripomenúť dôvody, prečo by práve teraz bolo vhodné mať Rómov zastúpených vo vrcholnej politike. Po prvé je tu hrozba sociálnych konfliktov. Ak sa kríza vyostrí a štát zrazu nebude mať dosť peňazí na podporu sociálne slabých, začne narastať napätie v oblastiach, kde sa koncentrujú.
Reči o vojne, ktorými strašia krízoví pesimisti, znejú na Slovensku nepredstaviteľne. Ale rabovanie sme tu už v čase škrtenia dávok zažili. Ak by medzi stopäťdesiatimi ľuďmi, čo budú o ďalšom smerovaní krajiny hlasovať, bol niekto, kto by stále pripomínal aj potreby zraniteľných skupín, bolo by to len na prospech.
S tým súvisí ďalší argument – potreba zúčastňovať sa na rozhodovaní, ktoré sa ma týka. Európska aj miestna valová debata ukázala, aké napätie vyvoláva, keď začnú mať ľudia pocit, že niekto má rozhodovať o nich bez nich. Áno, Rómom nikto nebráni ísť do volieb a obhajovať svoje záujmy. Ale aj najväčší odporca multi-kulti musí uznať, že ak možno až desaťpercentná menšina nie je v parlamente zastúpená vôbec nikým, podarilo sa politikom ohradiť svoj svet mimoriadne efektívnym múrom.
Čím zjavnejší je totálny krach „neortodoxnej“ ekonomickej politiky vlády, čím viac sa Maďarsko opäť blíži k štátnemu bankrotu a čím zjavnejšia je nekompetentnosť a chaotickosť vládnych opatrení, tým väčšie úsilie sa venuje propagande, píše Peter Morvay
Čítajte komentár z piatkových novín (piano) >>
Vychádzajúci návštevník si môže klásť otázku, ako je možné, že po tom, čo videl – a nielen tam, sa ešte nebúri celá krajina, píše Zuzana Wienk v reportáži zo svidníckeho zasadnutia Súdnej rady.
Čítajte komentár z piatkových novín (piano) >>
