Podľa nemeckého filozofa Jürgena Habermasa dramatický vývoj v Grécku s Papandreom „v úlohe tragického hrdinu a mocenského taktika necelý týždeň po údajne veľkom riešení odhalil nevypočitateľnosť rozbitej Európskej únie“. Vo svojej patetickej výzve „Zachráňte dôstojnosť demokracie“ opisuje „grécku katastrofu“ ako „jasné varovanie pred postdemokratickou cestou, na ktorú sa vydali Merkelová a Sarkozy“.
V skutočnosti sa otázka ohľadom obetného baránka európskej dlhovej krízy točí v kruhu, lebo vinný sa zdá každý: špekulanti hedžových fondov, banky, architekti eura, finanční experti s falošnými prognózami, bezhlavé vedenie EÚ a Medzinárodného menového fondu a prezidenti ECB a Fedu a pre medzinárodnú bulvárnu tlač, samozrejme, Gréci a Taliani (alebo Portugalci a Španieli), lebo chcú donekonečna žiť na dlh.
