Péter Hunčík v románe Hraničný prípad dokazuje, že literatúra môže byť aj laboratóriom. Jeho kniha líči z pohľadu malých chlapcov osudy jediného miesta a jeho obyvateľov, avšak mesto Šahy, kde sa spolu stretávajú maďarské a slovenské dejiny a nespočetné množstvo rôznych kultúr, nie je v jeho podaní mozaikou, ale zložitou zlúčeninou.
Zlúčeniny čiže zmesi sú dvojakého druhu: jedny, ktoré možno znovu rozložit na pôvodné zložky, a druhé, u ktorých je taká analýza nemožná. Šahy sú zmesou v tom druhom zmysle; do chemického laboratória musí teda vstúpiť spisovateľ, špecialista práve na „hraničné prípady“. Len ten je totiž schopný neanalyzovateľnú zmes vysvetliť, pretože ju nerozkladá, ale vytvára jej zmenšený model, na ktorom možno pozorovať jej správanie v situáciách, ktorým čelí.
