SME

Liečba eura vedie k rozpadu

Za záchranu eurozóny musia platiť všetci. Jej jadro zatiaľ náklady prenáša na periférne štáty. Ak sa tento prístup nezmení, menová únia sa nekontrolovane rozpadne.

Zdá sa, že kríza eurozóny dosahuje vrchol. Grécko je na pokraji bankrotu a neslávneho odchodu z menovej únie a Taliansku hrozí, že stratí dôveru trhov. No problémy eurozóny sú oveľa hlbšie. Sú štrukturálne a vážne ovplyvňujú prinajmenšom štyri ďalšie krajiny: Írsko, Portugalsko, Cyprus a Španielsko.

Posledných desať rokov boli PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko) spotrebiteľmi eurozóny, pričom míňali viac, než bol ich príjem, a padali do čoraz väčších deficitov. Jadro eurozóny zatiaľ malo stále väčšie prebytky obchodnej bilancie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Euro ako komplikácia

Tieto nerovnováhy poháňalo od roku 2002 aj euro. Náklady na pracovnú silu klesali v Nemecku a iných častiach jadra (keď rast miezd zaostával za rastom produktivity), čo viedlo k reálnej devalvácii a stúpajúcim prebytkom obchodnej bilancie, zatiaľ čo v PIIGS (a na Cypre) sa dial presný opak. Viedlo to k reálnemu zhodnoteniu a rozšíreniu deficitov obchodnej bilancie.

V Írsku a Španielsku skolabovali súkromné úspory a realitná bublina podnecovala nadmernú spotrebu, zatiaľ čo v Grécku, Portugalsku, Taliansku a na Cypre to boli nadmerné fiškálne deficity, ktoré ešte zhoršili vonkajšie nerovnováhy.

Následné zvyšovanie súkromného a štátneho dlhu v márnotratných štátoch sa stalo nezvládateľným v okamihu, keď realitná bublina praskla (Írsko a Španielsko) a deficity obchodnej bilancie, fiškálne schodky alebo oboje sa stali neudržateľnými na celej periférii eurozóny. Navyše – veľké deficity obchodnej bilancie, už tak rozdúchavané nadmernou spotrebou, sprevádzala ekonomická stagnácia a strata konkurencieschopnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Takže, čo teraz? Symetrické oživenie je najlepšou voľbou na obnovu rastu a konkurencieschopnosti na periférii eurozóny, zároveň s uskutočňovaním potrebných úsporných opatrení a štrukturálnych reforiem.

To prináša výrazné uvoľnenie menovej politiky Európskou centrálnou bankou; poskytovanie neobmedzenej podpory veriteľom poslednej inštancie proti nelikvidným, ale potenciálne solventným ekonomikám; silnú devalváciu eura, ktorá by zmenila deficity obchodnej bilancie na prebytky, a fiškálny stimul v jadre eurozóny v čase, keď je periféria nútená šetriť. Žiaľ, Nemecko a ECB sú proti tejto možnosti.

Škodlivá liečba

Liek, ktorý chcú Nemecko a ECB naordinovať periférii – druhá možnosť – je recesívna devalvácia: fiškálne sporenie, štrukturálne reformy na zvýšenie produktivity a zníženie nákladov na prácu; a reálna devalvácia cez úpravy cien ako protiklad k nominálnej úprave výmenného kurzu.

SkryťVypnúť reklamu

Toto riešenie v sebe ukrýva veľa problémov. Sporenie, hoci nutné, znamená z krátkodobého hľadiska hlbšiu recesiu. Dokonca aj štrukturálna reforma znižuje krátkodobo výkon, lebo vyžaduje prepúšťanie, zatváranie stratových firiem a postupné prerozdeľovanie pracovnej sily a kapitálu do vznikajúcich nových odvetví.

Takže, aby periféria predišla špirále stále sa prehlbujúcej recesie, potrebuje reálnu devalváciu, aby si vylepšila zahraničný deficit. No aj keby ceny a mzdy v najbližších rokoch klesli o 30 percent (čo by pravdepodobne bolo spoločensky a politicky neudržateľné), skutočná hodnota dlhu by sa prudko zvýšila, zhoršila by sa nesolventnosť vlád a súkromných dlžníkov.

Stručne vyjadrené, periféria eurozóny teraz zažíva paradox sporivosti: priveľké a prirýchle zvyšovanie úspor vedie k obnoveniu recesie a robí dlhy ešte neudržateľnejšími. A tento paradox teraz ovplyvňuje dokonca aj jadro eurozóny.

SkryťVypnúť reklamu

Ak ostanú periférne štáty ponorené v deflačnej pasci vysokého dlhu, klesajúceho výkonu, slabej konkurencieschopnosti a štrukturálnych zahraničných deficitov, napokon budú v pokušení zvoliť tretiu možnosť: skrachovať a odísť z eurozóny. To by im umožnilo oživiť rast ekonomiky a konkurencieschopnosti prostredníctvom devalvácie nových národných mien.

Vyhnúť sa šoku

Prirodzene, takýto nedisciplinovaný rozpad eurozóny by bol rovnako krutým šokom ako kolaps Lehman Brothers v roku 2008, ak nie horším. Vyhnúť sa mu by znamenalo donútiť hospodárstva jadra eurozóny, aby prijali štvrtú a poslednú možnosť: podplatenie periférie, aby ostala v stave nízkeho rastu a slabej konkurencieschopnosti.

To by si vyžadovalo prijatie veľkých strát v rámci štátnych a súkromných dlhov a tiež ohromné transferové platby, ktoré by posilnili príjem periférie, kým jej výkon stagnuje.

SkryťVypnúť reklamu

Taliansko robí niečo podobné už celé desaťročia, keď jeho severné regióny dotujú chudobnejšie Mezzogiorno. No takéto trvalé fiškálne transfery sú politicky nemožné v eurozóne, kde Nemci sú Nemci a Gréci sú Gréci. To zároveň znamená, že Nemecko a ECB majú menšiu moc, ako si zrejme myslia.

Ak sa nevzdajú asymetrického prispôsobenia (recesívnej devalvácie), ktoré sústreďuje všetku bolesť na perifériu, v prospech symetrickejšieho postoja (šetrenie a štrukturálne reformy na periférii spolu s oživením v celej eurozóne), periférne štáty skrachujú a vystúpia.

Nedávny chaos v Grécku a Taliansku je možno prvým krokom v tomto procese. Je zjavné, že prístup eurozóny „nejako sa pretĺcť“ už nefunguje. Ak sa eurozóna nepohne k väčšej ekonomickej, fiškálnej a politickej integrácii (na ceste zhodnej s krátkodobým obnovením rastu, konkurencieschopnosti a dlhovej udržateľnosti, ktoré sú potrebné na vyriešenie neudržateľného dlhu a zníženie chronických fiškálnych a zahraničných deficitov), recesívna devalvácia iste povedie k neusporiadanému rozpadu.

SkryťVypnúť reklamu

Keďže Taliansko je priveľké, než aby zlyhalo, priveľké, než aby ho zachránili, a teraz už v bode, odkiaľ niet návratu, koncovka pre eurozónu sa už začala. Najprv prídu následné nátlakové reštrukturalizácie dlhu a potom odchody z menovej únie, ktoré napokon povedú k rozkladu eurozóny.

(Autor je profesor ekonómie Newyorskej univerzity)

©: Project Syndicate, 2011


Slovenská súčasnosť má aj to čaro, že akéhokoľvek problému sa dotkneme, vždy sa dá urobiť mostík k 17. novembru. Otázky, akože „toto sme chceli?“ či preto sa štrngalo kľúčmi?“ sa hlásia automaticky. A najhoršie je, že sa budú čoraz väčšmi, píše Peter Schutz.

Čítajte stredajší komentár (piano) >>

Fico by však u nás dokázal orbánizmus vybudovať aj s jednoduchou parlamentnou väčšinou, na ktorú má reálnu šancu. Netreba pritom pochybovať o tom, že vývoj na juhu pozorne sleduje a čerpá z neho inšpiráciu, myslí si Peter Morvay

SkryťVypnúť reklamu

Čítajte stredajší komentár (piano) >>

Autor: Nouriel Roubini

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  5. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  8. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 7 493
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 7 290
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 070
  4. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 4 800
  5. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 4 672
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 825
  7. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 179
  8. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 1 573
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Beata Balogová.

Kardináli sa rozhodli, ale svet ešte čaká.


19
Peter Schutz

Kým Orbán funguje ako ruský disruptor pri hlasovaniach, Fico je symbolom popierača hodnôt demokracie.


10

Kreslí Mikuláš Sliacky.


7
Peter Tkačenko.

Pobaltské gesto by za iných okolností bolo nepriateľskou provokáciou.


34
  1. Anna Miľanová: Štylizované, fantazijné kvety v trávnatom poraste...
  2. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (9. - 15.5.1925)
  3. Elena Antalová: Koho som ešte nedokázal nasrdiť? "Majiteľ"sveta z mesta T.
  4. Ján Valchár: Plánuje Maďarsko vojnu?
  5. Daniel Jankech: Čo spája voličov Róberta Fica?
  6. Jozef Pivarník: Ficov kultúrny kiks: Keď premiér "rusofóbne" kritizuje ruskú klasiku!
  7. Ján Šeďo: Zomrel Jiří Bartoška...
  8. Daniel Balko: Dnešná Moskva oslavuje vojnu, nie jej obete. Napokon, bola pri jej vzniku.
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 37 309
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 23 637
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 021
  4. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 14 350
  5. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 966
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 738
  7. Matúš Lazúr: Vlakom z Bratislavy až za polárny kruh. 6 971
  8. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 5 968
  1. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  2. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  3. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  4. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
  5. Jiří Ščobák: Víte, kde hledat nejstarší samostatně stojící chrám na světě? A jak ho asi postavili?
  6. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať?
  7. Tupou Ceruzou: Zámočky
  8. Věra Tepličková: K. J. Erben: Vodník (úryvok z českej balady so šťastným slovenským koncom)
SkryťZatvoriť reklamu