KOMENTÁR NOURIELA ROUBINIHO

Liečba eura vedie k rozpadu

Za záchranu eurozóny musia platiť všetci. Jej jadro zatiaľ náklady prenáša na periférne štáty. Ak sa tento prístup nezmení, menová únia sa nekontrolovane rozpadne.

Zdá sa, že kríza eurozóny dosahuje vrchol. Grécko je na pokraji bankrotu a neslávneho odchodu z menovej únie a Taliansku hrozí, že stratí dôveru trhov. No problémy eurozóny sú oveľa hlbšie. Sú štrukturálne a vážne ovplyvňujú prinajmenšom štyri ďalšie krajiny: Írsko, Portugalsko, Cyprus a Španielsko.

Posledných desať rokov boli PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko) spotrebiteľmi eurozóny, pričom míňali viac, než bol ich príjem, a padali do čoraz väčších deficitov. Jadro eurozóny zatiaľ malo stále väčšie prebytky obchodnej bilancie.

Euro ako komplikácia

Tieto nerovnováhy poháňalo od roku 2002 aj euro. Náklady na pracovnú silu klesali v Nemecku a iných častiach jadra (keď rast miezd zaostával za rastom produktivity), čo viedlo k reálnej devalvácii a stúpajúcim prebytkom obchodnej bilancie, zatiaľ čo v PIIGS (a na Cypre) sa dial presný opak. Viedlo to k reálnemu zhodnoteniu a rozšíreniu deficitov obchodnej bilancie.

V Írsku a Španielsku skolabovali súkromné úspory a realitná bublina podnecovala nadmernú spotrebu, zatiaľ čo v Grécku, Portugalsku, Taliansku a na Cypre to boli nadmerné fiškálne deficity, ktoré ešte zhoršili vonkajšie nerovnováhy.

Následné zvyšovanie súkromného a štátneho dlhu v márnotratných štátoch sa stalo nezvládateľným v okamihu, keď realitná bublina praskla (Írsko a Španielsko) a deficity obchodnej bilancie, fiškálne schodky alebo oboje sa stali neudržateľnými na celej periférii eurozóny. Navyše – veľké deficity obchodnej bilancie, už tak rozdúchavané nadmernou spotrebou, sprevádzala ekonomická stagnácia a strata konkurencieschopnosti.

Takže, čo teraz? Symetrické oživenie je najlepšou voľbou na obnovu rastu a konkurencieschopnosti na periférii eurozóny, zároveň s uskutočňovaním potrebných úsporných opatrení a štrukturálnych reforiem.

To prináša výrazné uvoľnenie menovej politiky Európskou centrálnou bankou; poskytovanie neobmedzenej podpory veriteľom poslednej inštancie proti nelikvidným, ale potenciálne solventným ekonomikám; silnú devalváciu eura, ktorá by zmenila deficity obchodnej bilancie na prebytky, a fiškálny stimul v jadre eurozóny v čase, keď je periféria nútená šetriť. Žiaľ, Nemecko a ECB sú proti tejto možnosti.

Škodlivá liečba

Liek, ktorý chcú Nemecko a ECB naordinovať periférii – druhá možnosť – je recesívna devalvácia: fiškálne sporenie, štrukturálne reformy na zvýšenie produktivity a zníženie nákladov na prácu; a reálna devalvácia cez úpravy cien ako protiklad k nominálnej úprave výmenného kurzu.

Toto riešenie v sebe ukrýva veľa problémov. Sporenie, hoci nutné, znamená z krátkodobého hľadiska hlbšiu recesiu. Dokonca aj štrukturálna reforma znižuje krátkodobo výkon, lebo vyžaduje prepúšťanie, zatváranie stratových firiem a postupné prerozdeľovanie pracovnej sily a kapitálu do vznikajúcich nových odvetví.

Takže, aby periféria predišla špirále stále sa prehlbujúcej recesie, potrebuje reálnu devalváciu, aby si vylepšila zahraničný deficit. No aj keby ceny a mzdy v najbližších rokoch klesli o 30 percent (čo by pravdepodobne bolo spoločensky a politicky neudržateľné), skutočná hodnota dlhu by sa prudko zvýšila, zhoršila by sa nesolventnosť vlád a súkromných dlžníkov.

Stručne vyjadrené, periféria eurozóny teraz zažíva paradox sporivosti: priveľké a prirýchle zvyšovanie úspor vedie k obnoveniu recesie a robí dlhy ešte neudržateľnejšími. A tento paradox teraz ovplyvňuje dokonca aj jadro eurozóny.

Ak ostanú periférne štáty ponorené v deflačnej pasci vysokého dlhu, klesajúceho výkonu, slabej konkurencieschopnosti a štrukturálnych zahraničných deficitov, napokon budú v pokušení zvoliť tretiu možnosť: skrachovať a odísť z eurozóny. To by im umožnilo oživiť rast ekonomiky a konkurencieschopnosti prostredníctvom devalvácie nových národných mien.

Vyhnúť sa šoku

Prirodzene, takýto nedisciplinovaný rozpad eurozóny by bol rovnako krutým šokom ako kolaps Lehman Brothers v roku 2008, ak nie horším. Vyhnúť sa mu by znamenalo donútiť hospodárstva jadra eurozóny, aby prijali štvrtú a poslednú možnosť: podplatenie periférie, aby ostala v stave nízkeho rastu a slabej konkurencieschopnosti.

To by si vyžadovalo prijatie veľkých strát v rámci štátnych a súkromných dlhov a tiež ohromné transferové platby, ktoré by posilnili príjem periférie, kým jej výkon stagnuje.

Taliansko robí niečo podobné už celé desaťročia, keď jeho severné regióny dotujú chudobnejšie Mezzogiorno. No takéto trvalé fiškálne transfery sú politicky nemožné v eurozóne, kde Nemci sú Nemci a Gréci sú Gréci. To zároveň znamená, že Nemecko a ECB majú menšiu moc, ako si zrejme myslia.

Ak sa nevzdajú asymetrického prispôsobenia (recesívnej devalvácie), ktoré sústreďuje všetku bolesť na perifériu, v prospech symetrickejšieho postoja (šetrenie a štrukturálne reformy na periférii spolu s oživením v celej eurozóne), periférne štáty skrachujú a vystúpia.

Nedávny chaos v Grécku a Taliansku je možno prvým krokom v tomto procese. Je zjavné, že prístup eurozóny „nejako sa pretĺcť“ už nefunguje. Ak sa eurozóna nepohne k väčšej ekonomickej, fiškálnej a politickej integrácii (na ceste zhodnej s krátkodobým obnovením rastu, konkurencieschopnosti a dlhovej udržateľnosti, ktoré sú potrebné na vyriešenie neudržateľného dlhu a zníženie chronických fiškálnych a zahraničných deficitov), recesívna devalvácia iste povedie k neusporiadanému rozpadu.

Keďže Taliansko je priveľké, než aby zlyhalo, priveľké, než aby ho zachránili, a teraz už v bode, odkiaľ niet návratu, koncovka pre eurozónu sa už začala. Najprv prídu následné nátlakové reštrukturalizácie dlhu a potom odchody z menovej únie, ktoré napokon povedú k rozkladu eurozóny.

(Autor je profesor ekonómie Newyorskej univerzity)

©: Project Syndicate, 2011


ps.jpg

Slovenská súčasnosť má aj to čaro, že akéhokoľvek problému sa dotkneme, vždy sa dá urobiť mostík k 17. novembru. Otázky, akože „toto sme chceli?“ či preto sa štrngalo kľúčmi?“ sa hlásia automaticky. A najhoršie je, že sa budú čoraz väčšmi, píše Peter Schutz.

pm.jpg
Fico by však u nás dokázal orbánizmus vybudovať aj s jednoduchou parlamentnou väčšinou, na ktorú má reálnu šancu. Netreba pritom pochybovať o tom, že vývoj na juhu pozorne sleduje a čerpá z neho inšpiráciu, myslí si Peter Morvay

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako financovať obnovu bytového domu v 2017
  2. Zvažujete nové auto? Namiesto platenia celej sumy skúste paušál
  3. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  4. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  5. Cestou - necestou
  6. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  7. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  8. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  9. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  10. Zábavný aj sebavedomý
  1. Pozvánka na 4. ročník International Week na EU v Bratislave
  2. Poradňa: Ako používať peniaze banky aj bez pôžičky
  3. Konferencia Fakulty informatiky PEVŠ má rečníkov z celého sveta
  4. Ďalší doktorandský program a strediská praxe Fakulty manažmentu
  5. Špecialisti v Prešove bezplatne poradia, ako ušetriť energiu
  6. Zvažujete nové auto? Namiesto platenia celej sumy skúste paušál
  7. Ako financovať obnovu bytového domu v 2017
  8. Dom od ES - bolo to fajn
  9. Zdravé zuby rovná sa zdravý kôň
  10. Majsterka Európy v silovom trojboji zo SvF STU
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 13 183
  2. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň 11 868
  3. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 10 773
  4. Zvažujete nové auto? Namiesto platenia celej sumy skúste paušál 5 947
  5. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 3 428
  6. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt 3 315
  7. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 041
  8. Zábavný aj sebavedomý 2 655
  9. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku 2 515
  10. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre 2 098

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Pre amnestie zmenili ústavu. Čo to vlastne znamená?

Samotné amnestie sa budú rušiť najskôr na budúci týždeň.

KOMENTÁRE

Prvý krok má cenu, ak budú nasledovať ďalšie

Cieľ má moc preklenúť názorové odlišnosti i osobné konflikty.

DOMOV

Zmenu ústavy podporila väčšina opozície

Koaličný návrh podporili celé hnutie OĽaNO aj Sme rodina a časť SaS.

DOMOV

Minúta po minúte: Zrušeniu amnestií nič nebráni

Matka Róberta Remiáša hovorí o výnimočnom dni.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

Prvý krok má cenu, ak budú nasledovať ďalšie

Dôležitý cieľ má moc preklenúť nielen názorové odlišnosti (koalícia vs. opozícia), ale aj osobné konflikty, ako ukázalo gesto, keď si Danko a Matovič po hlasovaní podali ruky.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Air Kiska, Čarnogurského menšina a za Procházku, za národ

Prezident si vytvoril nepriestrelné alibi pre prípad, že by sa zachovanie Kotlebu, ktorý je nezastupiteľný pre „boj s extrémizmom“, vydarilo.

KOMENTÁR JAKUBA FILA

Pri šéfovi TASR aspoň vieme, na čom sme

TASR pod vedením Rezníka už raz politickej skupine pomohla. Dnes je jej šéf predsedom parlamentu.

KOMENTÁR KATARÍNY RAGÁČOVEJ

Česko by teraz mohlo začať hovoriť o prijatí eura. Nechystá sa

Únia sa už celé roky správa tak, akoby jej vlastne bolo jedno, či si členské krajiny plnia svoje záväzky, alebo nie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop