SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
KOMENTÁR NOURIELA ROUBINIHO

Liečba eura vedie k rozpadu

Za záchranu eurozóny musia platiť všetci. Jej jadro zatiaľ náklady prenáša na periférne štáty. Ak sa tento prístup nezmení, menová únia sa nekontrolovane rozpadne.

Zdá sa, že kríza eurozóny dosahuje vrchol. Grécko je na pokraji bankrotu a neslávneho odchodu z menovej únie a Taliansku hrozí, že stratí dôveru trhov. No problémy eurozóny sú oveľa hlbšie. Sú štrukturálne a vážne ovplyvňujú prinajmenšom štyri ďalšie krajiny: Írsko, Portugalsko, Cyprus a Španielsko.

Posledných desať rokov boli PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko) spotrebiteľmi eurozóny, pričom míňali viac, než bol ich príjem, a padali do čoraz väčších deficitov. Jadro eurozóny zatiaľ malo stále väčšie prebytky obchodnej bilancie.

Euro ako komplikácia

Tieto nerovnováhy poháňalo od roku 2002 aj euro. Náklady na pracovnú silu klesali v Nemecku a iných častiach jadra (keď rast miezd zaostával za rastom produktivity), čo viedlo k reálnej devalvácii a stúpajúcim prebytkom obchodnej bilancie, zatiaľ čo v PIIGS (a na Cypre) sa dial presný opak. Viedlo to k reálnemu zhodnoteniu a rozšíreniu deficitov obchodnej bilancie.

V Írsku a Španielsku skolabovali súkromné úspory a realitná bublina podnecovala nadmernú spotrebu, zatiaľ čo v Grécku, Portugalsku, Taliansku a na Cypre to boli nadmerné fiškálne deficity, ktoré ešte zhoršili vonkajšie nerovnováhy.

Následné zvyšovanie súkromného a štátneho dlhu v márnotratných štátoch sa stalo nezvládateľným v okamihu, keď realitná bublina praskla (Írsko a Španielsko) a deficity obchodnej bilancie, fiškálne schodky alebo oboje sa stali neudržateľnými na celej periférii eurozóny. Navyše – veľké deficity obchodnej bilancie, už tak rozdúchavané nadmernou spotrebou, sprevádzala ekonomická stagnácia a strata konkurencieschopnosti.

Takže, čo teraz? Symetrické oživenie je najlepšou voľbou na obnovu rastu a konkurencieschopnosti na periférii eurozóny, zároveň s uskutočňovaním potrebných úsporných opatrení a štrukturálnych reforiem.

To prináša výrazné uvoľnenie menovej politiky Európskou centrálnou bankou; poskytovanie neobmedzenej podpory veriteľom poslednej inštancie proti nelikvidným, ale potenciálne solventným ekonomikám; silnú devalváciu eura, ktorá by zmenila deficity obchodnej bilancie na prebytky, a fiškálny stimul v jadre eurozóny v čase, keď je periféria nútená šetriť. Žiaľ, Nemecko a ECB sú proti tejto možnosti.

Škodlivá liečba

Liek, ktorý chcú Nemecko a ECB naordinovať periférii – druhá možnosť – je recesívna devalvácia: fiškálne sporenie, štrukturálne reformy na zvýšenie produktivity a zníženie nákladov na prácu; a reálna devalvácia cez úpravy cien ako protiklad k nominálnej úprave výmenného kurzu.

Toto riešenie v sebe ukrýva veľa problémov. Sporenie, hoci nutné, znamená z krátkodobého hľadiska hlbšiu recesiu. Dokonca aj štrukturálna reforma znižuje krátkodobo výkon, lebo vyžaduje prepúšťanie, zatváranie stratových firiem a postupné prerozdeľovanie pracovnej sily a kapitálu do vznikajúcich nových odvetví.

Takže, aby periféria predišla špirále stále sa prehlbujúcej recesie, potrebuje reálnu devalváciu, aby si vylepšila zahraničný deficit. No aj keby ceny a mzdy v najbližších rokoch klesli o 30 percent (čo by pravdepodobne bolo spoločensky a politicky neudržateľné), skutočná hodnota dlhu by sa prudko zvýšila, zhoršila by sa nesolventnosť vlád a súkromných dlžníkov.

Stručne vyjadrené, periféria eurozóny teraz zažíva paradox sporivosti: priveľké a prirýchle zvyšovanie úspor vedie k obnoveniu recesie a robí dlhy ešte neudržateľnejšími. A tento paradox teraz ovplyvňuje dokonca aj jadro eurozóny.

Ak ostanú periférne štáty ponorené v deflačnej pasci vysokého dlhu, klesajúceho výkonu, slabej konkurencieschopnosti a štrukturálnych zahraničných deficitov, napokon budú v pokušení zvoliť tretiu možnosť: skrachovať a odísť z eurozóny. To by im umožnilo oživiť rast ekonomiky a konkurencieschopnosti prostredníctvom devalvácie nových národných mien.

Vyhnúť sa šoku

Prirodzene, takýto nedisciplinovaný rozpad eurozóny by bol rovnako krutým šokom ako kolaps Lehman Brothers v roku 2008, ak nie horším. Vyhnúť sa mu by znamenalo donútiť hospodárstva jadra eurozóny, aby prijali štvrtú a poslednú možnosť: podplatenie periférie, aby ostala v stave nízkeho rastu a slabej konkurencieschopnosti.

To by si vyžadovalo prijatie veľkých strát v rámci štátnych a súkromných dlhov a tiež ohromné transferové platby, ktoré by posilnili príjem periférie, kým jej výkon stagnuje.

Taliansko robí niečo podobné už celé desaťročia, keď jeho severné regióny dotujú chudobnejšie Mezzogiorno. No takéto trvalé fiškálne transfery sú politicky nemožné v eurozóne, kde Nemci sú Nemci a Gréci sú Gréci. To zároveň znamená, že Nemecko a ECB majú menšiu moc, ako si zrejme myslia.

Ak sa nevzdajú asymetrického prispôsobenia (recesívnej devalvácie), ktoré sústreďuje všetku bolesť na perifériu, v prospech symetrickejšieho postoja (šetrenie a štrukturálne reformy na periférii spolu s oživením v celej eurozóne), periférne štáty skrachujú a vystúpia.

Nedávny chaos v Grécku a Taliansku je možno prvým krokom v tomto procese. Je zjavné, že prístup eurozóny „nejako sa pretĺcť“ už nefunguje. Ak sa eurozóna nepohne k väčšej ekonomickej, fiškálnej a politickej integrácii (na ceste zhodnej s krátkodobým obnovením rastu, konkurencieschopnosti a dlhovej udržateľnosti, ktoré sú potrebné na vyriešenie neudržateľného dlhu a zníženie chronických fiškálnych a zahraničných deficitov), recesívna devalvácia iste povedie k neusporiadanému rozpadu.

Keďže Taliansko je priveľké, než aby zlyhalo, priveľké, než aby ho zachránili, a teraz už v bode, odkiaľ niet návratu, koncovka pre eurozónu sa už začala. Najprv prídu následné nátlakové reštrukturalizácie dlhu a potom odchody z menovej únie, ktoré napokon povedú k rozkladu eurozóny.

(Autor je profesor ekonómie Newyorskej univerzity)

©: Project Syndicate, 2011


ps.jpg

Slovenská súčasnosť má aj to čaro, že akéhokoľvek problému sa dotkneme, vždy sa dá urobiť mostík k 17. novembru. Otázky, akože „toto sme chceli?“ či preto sa štrngalo kľúčmi?“ sa hlásia automaticky. A najhoršie je, že sa budú čoraz väčšmi, píše Peter Schutz.

pm.jpg
Fico by však u nás dokázal orbánizmus vybudovať aj s jednoduchou parlamentnou väčšinou, na ktorú má reálnu šancu. Netreba pritom pochybovať o tom, že vývoj na juhu pozorne sleduje a čerpá z neho inšpiráciu, myslí si Peter Morvay
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Important information for Brazilians living in Slovakia
  2. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  10. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 012
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 978
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 14 149
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 730
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 713
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 10 629
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 597
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 576
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 359
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 138
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Etalóny zodpovednosti

Najnezodpovednejší živel, aký sa v slovenskej politike za 10 rokov zjavil miluje slovo zodpovednosť.

Testovanie na nový koronavírus.

Koronavírus: Slovensko má denné maximum nakazených, v hre je lockdown (minúta po minúte)

Nakazených koronavírusom na Slovensku je 25 100 osôb. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Premiér Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády.
Česko má najvyššie tempo nárastu šírenia nákazy spomedzi okolitých krajín.

Neprehliadnite tiež

Dnes píše Matia Lenická

Stredovek klope na dvere

V typicky pokryteckom duchu sa potláčanie práv žien prezentuje ako pomoc.

Matia Lenická je slovenská drum'n'bassová DJ-ka a producentka. Vystupuje pod umeleckou značkou B-complex.
Podcast Modrá vlna

Aj európske samity majú vtipné momenty

Dva vtipné momenty z Bruselu.

Autorská strana Michala Havrana

Od UFO k strachu z tajomstva

Budeme musieť nájsť spôsoby, ako pomôcť ľuďom stať sa opäť súčasťou reality ich vlastných životov.

Ilustračné foto
Stĺpček Osmelené

Odporný boj o maternice sa nekončí. Dáme si polročnú pauzu a začneme odznova

Záborská avizuje, že sa nevzdáva.

Soňa Jánošová