Slovenská súčasnosť má aj to čaro, že akéhokoľvek problému sa dotkneme, vždy sa dá urobiť mostík k 17. novembru. Otázky, akože „toto sme chceli?“ či preto sa štrngalo kľúčmi?“ sa hlásia automaticky.
A najhoršie je, že sa budú čoraz väčšmi. Napríklad Grécko a Taliansko boli v roku 1989 tiež súčasťou tej Európy, do ktorej – ako ohlasuje modrá upútavka – „sme chceli patriť“. V očarení zo zbavovania sa reťazí sme si len nevšimli určité detaily, ktoré už vtedy existovali, avšak optikou „ríše zla“ boli dokonale zanedbateľné.
Veď ten západný spoločenský model, ktorý pred 22 rokmi zvíťazil, bol nekonečne príťažlivejší. Keďže tie príznaky sa neliečili, ale konzervovali či metastázovali (Grécko i ďalší), k dnešku prerástli do stavu, o ktorom najmocnejší štátnik našej Európy práve vyhlásil, že „je najvážnejší od konca druhej svetovej vojny“.
