oveľa ťažšie sa môže opakovať zneužívanie tajnej služby.
Séria článkov o narábaní s miliardovými výnosmi z procesu privatizácie, akého sa dopustili bývalí poprední predstavitelia ministerstva privatizácie a Fondu národného majetku (zrejme nie náhodou mala v nich významné postavenie už pomaly legendárna dvojica Lexa – Mečiar), opäť priniesla dôkazy o neuveriteľných sumách, aké sa rozpustili v zatiaľ nepotrestanom či neodhalenom prostredí nekompetentnými alebo kriminálnymi či klientelistickými praktikami za posledných pár rokov (nedobytné bankové úvery spriazneným politikom, oneskorený zásah v Devín banke, rozpredanie kľúčových podnikov „poctivým privatizátorom mečiarovcom“ za babku, neodhadnutie meny predaja SPP…). Stovky miliárd korún potom celkom logicky chýbajú tam, kde ich verejnosť potrebuje najviac (podľa prieskumov sú najzávažnejšími spoločenskými problémami nezamestnanosť, sociálne istoty, životná úroveň a zdravotníctvo). Zlomky z nich sú potom v rozličných vilách na najrozličnejšom stredomorskom pobreží či v trenčianskoteplickom vnútrozemí, kde s týmto poznaním ich majitelia ťažkosti nemajú.
