Gustáva Husáka vníma súčasná slovenská spoločnosť ako symbol normalizácie. Nie je ním ani Miloš Jakeš, ani Alois Jindra, ani Vasiľ Biľak, ani nikto iný z takzvaného tvrdého prosovietskeho jadra komunistických funkcionárov, ale práve Gustáv Husák.
Dobrý žiak Kominterny
T. G. Masaryk pred sto rokmi v svojom diele o demokracii napísal, že „ak stačí moc, to znamená prakticky väčšia, silnejšia moc a ak je moc pravdou a právom, potom sa politika stáva súčasťou zoológie“. V tom čase ešte boľševizmus nebol významnejším hráčom na politickej scéne, ale Masarykove slová vystihujú podstatu boľševizmu a aj podstatu totalitných systémov 20. storočia priamo plasticky. A je to aj o Gustávovi Husákovi.