Napríklad vo štvrtok. Kým v Prahe sa na štátny sviatok stretlo niekoľko skupín demonštrantov – stovky pochovávali demokraciu a šance z roku 1989, ďalšie protestovali proti vládnym reformám – v Bratislave sa začalo a vzápätí skončilo dlho avizované „obsadenie“ parlamentu.
Tých pár aktivistov sa síce dostalo do správ, ale zo spackanej akcie nezostalo žiadne posolstvo, len silný pocit trápna.
Niežeby bol autor súčasným protestom vo svete ktovieako naklonený, chcel rozbíjať výklady McDonald's, zvrhnúť kapitalizmus, či nebodaj vytvoriť lepší a spravodlivejší svet. No treba uznať, že dnešné demonštrácie majú isté rácio.
