Eurovaly dovedú Európsku úniu k fiškálnej únii. Posledné, čo v tomto procese potrebujeme, je, aby nás nevolení bruselskí byrokrati poúčali, čo máme robiť. A celé súčasné dianie je vlastne súčasťou dlhoročného tajného plánu európskych elít pretvoriť Európsku úniu na Spojené štáty európske.
Nejakú obdobu uvedených troch výrokov som v poslednom čase počul od viacerých aktérov verejnej diskusie na Slovensku. Všetky tri sa zakladajú na mylnom hodnotení európskeho diania. Ak by sa stali základom na tvorbu politiky, Slovensko by si mohlo streliť niekoľko vlastných gólov a popri tom nevyužiť príležitosti na presadzovanie vlastných záujmov.
Eurovaly povedú k fiškálnej únii
Euroval 1 je o kupovaní času a nie je na tom nič zlé. Na reformy, ich uplatnenie v praxi a opätovné získanie dôvery trhov treba čas. Rovnako nie je nič zlé na prekrývaní starých dlhov novými. Prínosy z vyrovnávania životnej úrovne v čase sú jadrom modernej makroekonómie.
Nie je možné vylúčiť, že euroval 1 napokon bude v obmedzenej miere znamenať jednorazový fiškálny transfer medzi krajinami v rámci únie, ak niektorý dlžník nesplatí v celej výške svoje záväzky voči eurovalu.
Ak k tomu dôjde, bude to cena za chyby z minulosti, od ktorých sa ani Slovensko nemôže úplne dištancovať. Tá však bude podstatne nižšia ako náklady neriadených procesov v eurozóne vrátane vplyvov na stabilitu finančného sektora a reálnu ekonomiku Slovenska.
Presun prostriedkov v rámci únie by mal byť jednorazový preto, lebo v budúcnosti má existovať trvalý euroval. Euroval 2 už zahrnuje štandardný mechanizmus riadeného bankrotu a ten by mal pôsobiť odstrašujúco pre dobrodružných investorov aj nezodpovedné vlády. V zásade ide o snahu oživiť princíp, že dlh konkrétnej krajiny je zodpovednosť dotyčnej krajiny.
Spoločný dlh so systematickým prerozdeľovaním medzi štátmi, t. j. najtvrdšia forma fiškálnej únie, teda nemá byť vyústením eurovalov, ale predstavuje alternatívu ich úspešného fungovania. Ďalšou zdanlivo jednoduchou, ale dlhodobo škodlivou alternatívou, ktorú vehementne presadzujú mnohí komentátori, sú objemné nákupy štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou.
Ak Slovensko nechce rozpad únie a zároveň ani superštát ako jej náhradu, naším záujmom je akcieschopný euroval 1 a neskôr funkčný trvalý euroval.
Ak hatáme cestu štandardným mechanizmom riešenia kríz v únii, podporujeme tým riešenie, ktoré dlhodobo môže umocniť rozpočtovú nezodpovednosť a priniesť uvoľnenie inflačných očakávaní, alebo podporujeme systém, v ktorom Slovensko bude len akousi župou superštátu. Slovensko by teda malo ponúkať nápady ako sfunkčniť euroval a takto usmerňovať diskusiu želaným, dlhodobo prínosným smerom.
Európska komisia – náš nepriateľ číslo jeden
Jedným z politických dôsledkov krízy je, že rozhodovanie o kľúčových otázkach v rámci únie sa presunulo na medzivládnu úroveň. Európska komisia funguje takmer ako podporná analytická jednotka s občasnými zúfalými výkrikmi do tmy, zatiaľ čo ECB bojuje o svoju nezávislosť.
Čoraz častejšie sme svedkami toho, že lídri Nemecka a Francúzska uzavrú dohodu a následne oznámia svoje myšlienky ako rozhodnutie v mene eurozóny a únie, stavajúc politikov ostatných krajín a šéfov nezávislých inštitúcií do pozície štatistov.
Komisia je a vždy bola inštitúcia, ktorá obhajuje záujmy všetkých členských krajín bez ohľadu na veľkosť. Je to inštitúcia, ktorej fungovanie určite má nedostatky, ale zároveň je miestom na vyváženú diskusiu a nezávislým arbitrom v záležitostiach celého spoločenstva.
Možno občas prichádza s nezmyselnými a pre nás vyslovene nevýhodnými návrhmi, ale s ňou rokujeme ako s rovnocenným partnerom a svojimi argumentmi spravidla dosiahneme výsledok. Potrebujeme ju aj ako kľúčového aktéra pri posilňovaní pravidiel rozpočtovej zodpovednosti v únii a pri presadzovaní reforiem na národnej úrovni.
Slovensku by teda malo záležať na tom, aby sa Európska komisia čo najskôr vrátila do centra diania v únii. Je lepšie, ak s návrhmi prichádzajú byrokrati, ktorých demokratický mandát je len nepriamy, ako by o nás mali rozhodovať politici, ktorých prácou je presadzovať záujmy nemeckého a francúzskeho elektorátu. Navyše, nič nám nebráni iniciovať, aby aspoň predseda komisie získal mandát v priamych voľbách.
Sme obeťou sprisahania
V geografickom priestore, kde je mier a kvalitné inštitúcie, je užšia hospodárska a politická spolupráca prirodzená a sú to navzájom sa umocňujúce procesy. Dôležitým ekonomickým predpokladom spoločnej meny, často označovanej ako čisto politický projekt, boli očakávané prínosy vyplývajúce z úzkeho obchodného prepojenia ekonomík. Výsledkom - a podotýkam, že v zásade pozitívnym - bolo aj výrazné posilnenie kapitálových tokov v únii ako doplnok podobným trendom v globálnom meradle.
Tento vývoj, ako aj jeho širšie súvislosti vo vzťahu k rozpočtovej politike krajín však inštitucionálne usporiadanie už ignorovalo. Ukázalo sa napríklad, že je nemožné mať úplnú národnú zodpovednosť za fungovanie finančného sektora tam, kde národné finančné sektory dávno prestali existovať.
Hĺbku a dĺžku trvania krízy v únii do veľkej miery poznačuje práve to, že únia nemala primerané inštitúcie a najmä ďalší plán. Dodnes sme svedkami improvizovania na najvyššej úrovni. Často sa prijímajú ad hoc riešenia, mnoho ráz ovplyvnené krátkodobými záujmami na domácej politickej scéne v kľúčových krajinách.
Únia, do ktorej sme v roku 2004 vstupovali, je minulosťou. Únia potrebuje nový ucelený model na svoje fungovanie, rešpektujúci stupeň hospodárskej prepojenosti, ale aj potrebu mať demokratický mandát. S nadchádzajúcimi voľbami v kľúčových krajinách sa ho nepochybne viacerí pokúsia sformulovať. Slovenský hlas v diskusii nesmie chýbať, ak má byť Európa budúcnosti aj podľa našich predstáv. Vymedzenie toho, čo sa nám nepáči, je iba prvý krok v konštruktívnej práci. Je pritom kľúčové, aby sa už tento krok nezakladal na vážnych omyloch.
Michal Horváth,
Nuffield College, Oxford University,
bývalý poradca MF SR pre eurozónu
Podľa akej verzie liberalizmu sa verejná moc nieže neobmedzuje vo svojich zásahoch do súkromia ľudí, ale ide tak ďaleko, že nasadí spravodajské služby na žurnalistov? pýta sa Lukáš Fila
Čítajte utorkový komentár (piano) >>
Autor: Michal Horváth
