Takže som čakala, že ho nájdem po toľkých minútach evakuovaný. Chyba.
Hrôza zračiaca sa v očiach strážiacich dievčat pripomínala zdesenie môjho psa, ktorý práve pochopil, že vôdzka v mojej ruke nie je určená na konzumáciu, ale na jeho pripútanie. Na moju otázku, čo tam do pekla ešte robia, personál úprimne priznal, že rodičia jednému dieťaťu odniesli vetrovku, takže všetkých desať detí „muselo“ ostať pod strechou s potenciálnou časovanou bombou.
Tie dve dobré tety, ktoré radšej riskovali život desiatich detí výmenou za jedno prechladnutie, to mysleli dobre... Obe boli vystresované, nebrali hlásenie na ľahkú váhu, iba si pod tlakom nejako nevedeli spočítať, čo je podstatnejšie.
Takže sa ani nemôžeme veľmi hnevať na ECB, že nás vedie na osemprúdovú diaľnicu do pekla. Asi je to len jej neschopnosť spočítať si, koľko je v stávke. Na ECB sa totiž zosilňuje tlak, aby Európu „zachránila“ výkupom dlhopisov, ktoré majú hodnotu jednej posmrkanej papierovej vreckovky. ECB síce môže tvrdiť, že tým do obehu neuvoľňuje nové peniaze, ale od určitého bodu a okamihu to skrátka už nebude pravda a pôjde o nezákonnú monetarizáciu štátneho dlhu. Inak povedané, o tlačenie nových peňazí.
