Konečne som navštívil Slovenské národné múzeum v Martine. Budova sa čnie na konci majestátneho, no už dosť rozmláteného schodiska. Krásna stavba v parku predstavuje Bauhaus na slovenský spôsob. Na vrchnej plošine fajčili trinásťročné decká trávu. S vôňou gandže v nozdrách som vošiel dnu a pri kase som si vypýtal lístok.
„Ste si istý? Nechcete ísť do SNM v Bratislave?“ opáčila pani za priehradkou.
„Tam som už veľakrát bol. Teraz som v Martine, chcem ísť do múzea tu.“
„A čo tu chcete vidieť?“
„Expozíciu.“
„Akú?“
„Neviem, asi stálu. Áno, stálu expozíciu!“
„Ako si to predstavujete? Vy stále o nejakej expozícii!“ zahriakla ma žena. Rozhovor ma zneistil a dokonca som sa obával, či som sa pri prechode popri tínedžeroch trocha „nezhulil“.
