Mávnutie ruky

Polícia vyšetruje prípad fiktívnej faktúry jednej prešovskej firmy, ktorá súvisela s dodávkou služieb na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo. Najvyšší kontrolný úrad už konštatoval, že pri výstavbe vodných diel Gabčíkovo a Žilina boli mnohé práce doslova predražené. V štátnom rozpočte sa rok čo rok objavujú závratné sumy na splácanie úverov s vládnou garanciou, medzi nimi aj úveru, ktorý podľa dnes dostupných informácií nebol potrebný, predsa sa v dolároch vzal na dostavbu Gabčíkova a výstavbu VD Žilina. Pritom z týchto peňazí sa pravdepodobne skrytou formou dotovala výstavba ďalšej energetickej veľkostavby - Mochoviec. Desať rokov po začatí výstavby variantu C a päť rokov po tom, čo Mochovce dodávajú do slovenskej energetickej siete prúd, by snáď bolo načase povedať slovenským daňovým poplatníkom, ako sa šafárilo s ich prostriedkami. Dodnes totiž nie sú zodpovedané otázky, ktoré s verejnými investíciami súvisia a ktorých zodpovedanie sa nahradzuje zahmlievaním. Vodné diela, energetické či ekologické stavby sa všade na svete financujú (aj) z verejných zdrojov. Nik na Slovensku nechce, aby sa vodohospodárske dielo stavalo zo súkromného kapitálu, i keď v istých prípadoch to možné je. Vtedajší a dnešní zodpovední však nemôžu mávnuť rukou nad miliardami. Bývalý predstaviteľ investora Gabčíkova (teda štátneho podniku, ktorý míňal na verejnú investíciu peniaze daňových poplatníkov) namiesto jasných odpovedí, ako sa dielo financovalo, ako boli používané zdroje daňových poplatníkov, označuje každého, kto si dovolí pýtať sa, za nepriateľa až odporcu diela, ktoré je podľa neho „základom slovenskej štátnosti“. Nuž okrem toho, že základom slovenskej štátnosti je vôľa občanov vyjadrená v ústave a investor nie je „otcom“ žiadneho diela, je potrebné upozorniť, že daňový poplatník čaká na odpoveď, čo sa dialo z jeho peňazí a nie na buditeľské reči. Najmä nie vtedy, keď je štátna kasa prázdna a aj súčasný deficit verejných peňazí bude raz treba zaplatiť.