K 85. narodeninám Jozefa Bžocha

Keď 25. novembra 1986 oslavoval Jožko Bžoch šesťdesiatku, napísal som mu Perlivú báseň pre Jozefa Bžocha. Ešte vždy to vtedy neboli najpriaznivejšie časy pre oslávenca (dobre si zapamätali, že bol jedným zo Slovákov na Palachovom pohrebe), no báseň tuším vyšla – v Ľude alebo v Roháči. Prečítal som ju aj na malej oslave v prekladovej redakcii vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracovala Jožkova žena Perla (boli sme vtedy redakční kolegovia).

O dvadsať rokov, 25. novembra 2006, Jožko oslavoval osemdesiatku a jeho deti vydali zborníček Osemdesiat Jozefovi Bžochovi. Nová príležitosť na uverejnenie tej básne! Nemohol som ju však práve vtedy nájsť, prispel som iným textom.

Tentoraz mi však padla do ruky v správnom čase – práve keď Jožko Bžoch oslavuje osemdesiatpäťku. Slovo oslavovať znie síce nám, starcom, čoraz ironickejšie – no ešte máme nohy pod stolom, ešte sa budú, Jozef, písať básne aj k Tvojej deväťdesiatke.

Perlivá báseň pre Jozefa Bžocha

Ej, spomínam si, ako mladý Bžoch, / vďaka tej svojej divej náture, / do týždňa / nabral na kritický roh / aj lumpov troch – / neznášal podvodníkov v literatúre. //