Byť tak Indiánom, vždy pripraveným a na cválajúcom koni, s telom predkloneným v povetrí, človek by sa ustavične chvel nad chvejúcou sa zemou, až by odhodil ostrohy, lebo tie by nejestvovali, až by povolil uzdu, ani tá by nejestvovala, a krajinu pred sebou by takmer nevnímal, sotva by ju videl ako hladko vykosenú step, už bez konskej šije a hlavy.
Toto bol citát, a hoci by sa k nemu veru žiadali úvodzovky, nie sú tam. Nie sú totiž v celej knihe Petra Henischa O želaní stať sa Indiánom (vydavateľstvo Európa, preklad Martin Plch, 2011), no táto autorova formálna výstrednosť nie je samoúčelná. Umožňuje mu plynule prechádzať z osoby rozprávača a komentátora príbehu do vnútorných monológov jeho postáv či priamych rečí, voľne sa pohybovať v čase súčasnom alebo uplynulom.
