Skôr než som sa stihla predstaviť, vysvetlila mi, že si beží kúpiť šampanské, lebo ju o chvíľu čaká niekoľkohodinová cesta autobusom ‚domov‘. A tiež že je biochemička, ktorá skúma bunky v súvislosti s parkinsonom a že ju z predchádzajúcej, dočasnej kancelárskej práce vyhodili, lebo si po cikaní neumývala ruky. To by sa v liberálnom prostredí labáku nemohlo stať!
Ako Slovenka evidujem Deň vďakyvzdania len okrajovo, ale migrácia Newyorčanov smerom ‚domov‘ sa v dňoch pred posledným novembrovým štvrtkom výrazne zhustí. Vo štvrtok sa časti mesta úplne vyľudnia, iné sú dopravne zapchaté. Občania sa snažia dostať k svojim sviatočným morkám a rodinám v snahe ďakovať, hodovať a hádať sa s príbuznými, pred ktorých zhubným vplyvom ušli do New Yorku.
Deň vďakyvzdania má v Amerike rovnako silný náboj ako u nás Vianoce. A, pochopiteľne, je spojený nielen s imperatívom ‚domova‘, stresom a strašným prejedaním sa, ale aj s nákupným ošiaľom. Rozdiely sú v tom, že nakupovanie sa pri príležitosti „Thanksgiving“ odohráva deň po, každý nakupuje pre seba (verzus darčeky) a všetko je výrazne zľavnené. „Čierny piatok“ sa napriek morbídne znejúcemu názvu viaže na predaj a pozitívne čierne čísla (verzus zlé červené). Nie náhodou však evokuje aj akúsi nákupnú temnotu – ľudia sa idú udupať, aby sa im ušli o 70 percent zlacnené matrace, kuchynské roboty a dizajnérske háby.
