Eufemisticky sa to dá povedať i tak, že nie všetky kroky Daniela Lipšica vyvolávajú démona súhlasu. Napríklad, v súvislosti s aktuálnou aférou odpočúvania je výborná jeho dávna glosa, že „kto má čisté svedomie, nemá sa čoho báť...“
Odchod tohto dvojnásobného ministra z politiky by však nebola dobrá správa. Ani pre Slovensko, ale najmä vôbec nie pre KDH, ktoré sa dnes v Martine rozhoduje o nomináciách a poradí na listine pre marec. Dá sa iste obšírne diskutovať, či je vhodné vysielať odkazy rodnému hnutiu cez médiá, a tiež o tom, či je pekné stavať veci na hranu tak, že ak nebude po mojom, tak nebudem ja.
Niežeby to bolo nelegitímne, ale ak už si odkrútil v KDH nejaké to desaťročie – a neodišiel, keď hrmelo (Palko a spol.) - tak azda vie, že ultimátum je najhoršie vtedy, keď je indiskrétne. Znižuje šancu, že bude vypočuté.