Keď sa v Nemecku diskutuje o ultrapravicovom nacionalizme, diskutuje sa automaticky o východnom Nemecku a o jeho spoločenskom vývoji za posledných dvadsať rokov. I keď aj Bavorsko či Vestfálsko majú svoje bašty neonacizmu, štatistiky nepustia, ultrapravici sa darí predovšetkým na pôde bývalej NDR.
Niekedy sa zdá, akoby až pádom opony do krajiny vstúpila táto pliaga. Polícia i politici sú vydesení, lebo im nie je jasné, do akej miery môže zasiahnuť celé Nemecko či Európu. A prečo je zdrojom práve východ?
Túžba po poriadku
Na otázku nummer eins jedni odpovedajú, lebo komunizmus. Neučil tolerancii a prial antisemitizmu. Druhí tvrdia, lebo už nie je komunizmus. Prevrat bol nielen politickým, ale aj hospodárskym a sociálnym eldorádom.
Krajinou sa prehnali bandy, ktoré pod rúškom privatizácie beztrestne rozkradli štátny majetok. Výsledkom bolo zatváranie podnikov, strata pracovných príležitostí, sociálny zosuv obyvateľstva a otrasenie dôvery v demokratické štruktúry.
Túžba po autoritárskej pevnej ruke, ktorá nastolí nový poriadok, vráti sociálne istoty, poskytne prácu, hoci aj stavbou diaľnic, mala v deväťdesiatych rokoch konjunktúru. A pre časť obyvateľstva ostáva smerodajná dodnes, pritom predstavy o podobe onej pevnej ruky sa krížia, až 40 percent socialistických nostalgikov zároveň vykazuje vysokú náklonnosť k pravicovému extrémizmu. V sume celej populácie ide približne o 13 percent tých, ktorí sympatizujú s ultrapravicou.
