Švédsko je zvláštna krajina. Nie pre skladací nábytok ani pre polárne noci. Pre verejné financie. Štát tvorí viac než polovicu ekonomiky.
Vyššej strednej vrstve (167 percent priemernej mzdy) zoberú dane dve tretiny príjmu. Ukážkový príklad nezodpovedného, iniciatívu ubíjajúceho socializmu, poviete si.
Napriek tomu má krajina nízky rozdiel medzi verejnými príjmami a výdavkami, mierny dlh (40 percent HDP) a špičkový ukazovateľ dlhodobej fiškálnej udržateľnosti. A kraľuje v rebríčkoch konkurencieschopnosti hospodárstva aj kvality života.
Aj Írsko je zvláštna krajina. Tradične známe skôr chudobou, emigráciou a kvalitným alkoholom, za ostatných štyridsať rokov dokázalo poskočiť z veľmi chudobného na bohatého člena klubu bohatých štátov.
Aj vďaka nízkym daniam a malému štátu, ktorý zaberal menej než tretinu hospodárstva. Teda, len do roku 2008, keď na zelenom ostrove praskla realitná a banková bublina. Minulý rok už najmä pre záchranu bánk odhryzli vládne výdavky dve tretiny ekonomiky a verejný dlh vyskočil z 25 na takmer 100 percent HDP.
A hoci väčšinu rastu ostatných desaťročí Írom nikto nezoberie, o keltskom tigrovi v poslednom čase politici (aj naši) prestali rozprávať.
