Podobne ako vlani ide o zoznam ostrieľaných politikov SMK doplnený niekoľkými slovenskými politickými „celebritami“.
Ale len natoľko, aby sa nepovedalo. Tých reprezentantov Slovákov, čo sú na voliteľných miestach (predpokladajme strane rovnaký výsledok, aký mala vlani) vyberali zostavovatelia kandidátky zjavne podľa dvoch kritérií: prvým a dôležitejším bolo (podľa umiestnenia na kandidátke), aby nikomu a ničomu v novej menšinovej strane podľa starého a naučeného vzoru neprekážali.
Chmel sa z tohto pohľadu v politických funkciách plne osvedčil vždy, najdôležitejším činom jeho súčasného ministerského pôsobenia bolo zaistiť, aby podpory na menšinovú kultúru padali najmä do okolia Mosta. Zákon o jazykoch menšín vypracovala časť jeho úradu bez výraznejšieho prispenia podriemkavajúceho vicepremiéra. Neviditeľný asi zostane aj ekonóm Švejna, už len pre maslo z kauzy hayekovcov, ktoré mu stále tečie po hlave.
Ďalšia dvojka má potenciál pre viac samostatnosti, intelektuál Šebej, vytrhnutý zo svojho tradičného kamarátskeho prostredia, však nápadne visí vo vzduchu. A bojovník za transparentnosť Hrnčiar pôsobí v Moste čudne nielen preto, že ide o stranu s veľmi netransparentným finančným zázemím.
V Matici slovenskej pôsobí určite aj veľa slušných ľudí, organizujúcich kultúru na miestnej úrovni, smerom hore je to však v tomto spolku stále viac len o nacionalizme namierenom najmä proti Maďarom. Byť podpredsedom Matice chce silný žalúdok, prestup z tohto postu z jedného dňa na druhý rovno do „strany spolupráce“ však zaváňa až prílišnou prispôsobivosťou.
