Dalo sa síce predpokladať, že keď majú vojenskú kontrašpionáž všetky štáty, máme čosi podobné aj my, ale radový občan sa s nijakými dôkazmi o jej existencii nestretával.
Pri tajnej službe to možno tak má byť, hoci z čias svojho vojenčenia za totality si spomínam na obľúbenú postavu „kontráša“ v civilnom koženom kabáte, ktorý nás chodil vystríhať, aby sme sa nepúšťali do rozhovorov s osobami hovoriacimi po nemecky a aby sme ohlásili každé auto so zahraničnou poznávacou značkou parkujúce pri plote kasární. No so zrušením povinnej vojenskej služby táto sféra činnosti VOS zrejme zanikla.
