„Muž, ktorý si nepamätá narodeniny svojej partnerky, zabudne žene zablahoželať k meninám a nespomenie si na výročie sobáša, sa na Slovensku považuje za poriadneho ignoranta," povedala mi raz jedna slovenská kamarátka. Keby som sa riadil týmto názorom, blížim sa k takémuto typu muža. Napríklad vôbec neviem, kedy má moja manželka Oľga meniny. Raz či dvakrát sa o tom aj zmienila, ale nepamätám si, že by sme jej meniny niekedy oslavovali.
Vlastne ani neviem, čo treba človeku v deň jeho menín povedať: „Gratulujem!" alebo „Veľa šťastia!"? V Japonsku meniny neexistujú. Pôvodne vraj vychádza sviatok menín z dní úmrtia kresťanských svätcov. Zvyk pripomínať a uctievať si ich sa zachoval hlavne v katolíckych oblastiach. Samozrejme, dnešný kalendár má oveľa viac mien, ktoré so svätými nemajú nič spoločné. Navyše, mená v kalendári okolitých krajín a dni, keď sa oslavujú, sú odlišné.
Väčšina Japoncov nie sú kresťania. Doteraz som nestretol muža, ktorý by sa volal Peter Suzuki alebo Jozef Kawasaki. Možno niekde taký človek žije, ale pravdepodobne sa narodil matke z kresťanskej krajiny. Japonské mená nemajú súvislosť ani s budhistickými svätými. Meno Masahiko nemá nič spoločné s menom budhu. A japonských mien je toľko, že by na ne zďaleka nestačil kalendár s 365 dňami.
A keď už sme pri sviatkoch a oslavách, s manželkou sme 16. novembra mali deviate výročie sobáša. Požiadal som v ten deň kamaráta o radu: „Čo mám urobiť, aby som sa zachoval ako pozorný muž?" Poradil mi darovať žene ruže. „Koľko?" spýtal som sa. „Samozrejme deväť," povedal kamarát. Dokonca so mnou šiel do kvetinárstva. Jedna ruža stála 2,50 eura. Kvetinárka hovorí: „Na budúci rok už budete kupovať desať ruží. K deviatim kvetom jednej farby prikúpite ružu odlišnej farby."
