Keď telefonujem kamarátke, často len tíško povie do slúchadla „sedíme“ alebo „ešte sedíme“ a zloží. Cudzinec by tomu asi nerozumel, ale my vieme, že ak niekto v súčasnosti na Slovensku „sedí“, znamená to, že je na pracovnom stretnutí, na schôdzi a že aj keby hromy-blesky padali, sedieť musí až do konca „sedenia“. Slovo je „vľúdne“ k sediacim, lebo mnohým zabezpečuje alibi, že okrem „sedenia“ nijakú inú činnosť robiť nemusia. Jednoducho si sedenie odsedia.
Kedysi sa slovo často používalo aj v súvislostí s uväznením – „sedí“ (už dva roky v base), no dnes v tomto prípade volíme skôr také to jemnejšie „je vo väzbe“, čo umožňuje aj sprievodnú interpretáciu medzi riadkami, že ten dotyčný „je s niekým prepojený, zviazaný“.
Sedí sa u nás aj na káve a na pive, no hoci aj tam sa debatuje ako na rokovaní, už nám nestačí povedať, že iba „sedíme“. Musí tam byť vyslovená aj „káva“ a „pivo“.
A dopracúvame sa vari k najrozšírenejšiemu spôsobu sedenia u nás – k sedeniu u lekára. Za posledné roky som si tam „odsedela“ nejaké tie dopoludnia aj odpoludnia.
