SME
Utorok, 28. marec, 2023 | Meniny má Soňa

Kde nájsť peniaze na vyššie platy v štátnych nemocniciach

V nemocniciach sa strácajú peniaze, ktoré by inak mohli byť použité aj na zvyšovanie platov. O nadmernej spotrebe liekov, zbytočných oddeleniach či predražených nákupoch vedia najlepšie lekári.

V nemocniciach sa strácajú peniaze, ktoré by inak mohli byť použité aj na zvyšovanie platov. O nadmernej spotrebe liekov, zbytočných oddeleniach či predražených nákupoch vedia najlepšie lekári, mali by o nich aj hovoriť.

O všetkých aspektoch výpovedí nemocničných lekárov sa toho napísalo dosť, no možno sa oplatí pozrieť na to, kde by sa dali nájsť rezervy na ďalšie zvýšenie platov zamestnancov nemocníc vrátane lekárov. Musíme sa totiž zmieriť s faktom, že zatiaľ nemožno rátať s podstatne vyššími zdrojmi pre zdravotníctvo, pretože nie sú na to vytvorené zákonné podmienky.

Občania prostredníctvom svojich zástupcov - poslancov Národnej rady ­ rozhodli, že štát bude platiť za svojich poistencov na budúci rok 369,12 eura na osobu, čo je o 4,3 percenta menej než tento rok. Akékoľvek nové zvýšenie platov musí preto vyvážiť šetrenie v iných položkách, pokiaľ sa systém nemá znova zadlžovať.

Menej liekov ušetrí peniaze

Súčasný systém je nastavený tak, že je v ňom málo nástrojov na racionalizáciu spotreby liekov a zdravotných pomôcok. Je verejným tajomstvom, že existujú motivačné mechanizmy na ich predpisovanie, pri drahých liekoch a pomôckach chýbajú jasné pravidlá, za akých okolností ich používať a kedy nie.

V liekovej politike sa podarilo tento rok urobiť kroky, ktoré prinesú úspory pre štvor- až päťpercentný pokles nákladov na lieky. To sú zdroje, z ktorých by sa malo financovať ponúknuté zvýšenie platov lekárov.

Existuje však stále veľký priestor na ďalšie racionálne znižovanie spotreby liekov, o pomôckach a dietetických potravinách ani nehovorím. Tu je aj dôležitá úloha poisťovní, ktoré musia postupovať tvrdo, ak zistia svojimi revíznymi postupmi plytvanie či podvody.

Treba pripomenúť, že na lieky a zdravotné pomôcky vydávame takmer 40 percent prostriedkov verejného zdravotného poistenia (ak rátame aj spotrebu liekov v nemocniciach), čo je neúmerne veľa oproti iným európskym štátom. Tento nepomer sa potom nemôže neprejaviť na poddimenzovaní platieb nemocniciam.

Menej, ale kvalitnejšie

Súčasná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je stále predimenzovaná vrátane nemocníc a oddelení v nich. Napríklad, univerzitné nemocnice v Bratislave a Košiciach majú niekoľko chirurgických a interných kliník a viacero špecializovaných oddelení (napríklad oddelenie chirurgie ruky). Osobne sa domnievam, že existencia týchto útvarov je sporná a väčšina by sa pokojne mohla zlúčiť.

Dovolím si tvrdiť, že toto si asi uvedomujú aj lekári, ktorí podali výpovede, keď trvajú na podmienke stopercentnej možnosti návratu. V júli tohto roku prebehla optimalizácia oddelení v nemocniciach, ktorá, ako sa zdá, nezhoršila ani dostupnosť, ani kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

V nastúpenom trende treba pokračovať a sieť ďalej optimalizovať. Menej nemocníc s koncentrovanou starostlivosťou, väčším počtom výkonov a tým lepšou skúsenosťou lekárov poskytne občanom kvalitnejšiu službu než dnešný fragmentovaný systém.

Predražené nákupy

Samotné štátom vlastnené nemocnice a ústavy, ktoré sú dnes vo veľkej väčšine príspevkové organizácie, majú vážne nedostatky v hospodárení a efektívnosti. Súčasná právna forma ich nenúti viesť štandardné transparentné účtovníctvo a výkazníctvo, ktoré by umožňovalo jednoduché porovnanie výnosov a nákladov s podobnými zariadeniami doma alebo v zahraničí.

Ďalším nedostatkom tejto formy je, že nenastoľuje tvrdé rozpočtové obmedzenia a umožňuje tvoriť deficit, ktorý sa prejavuje v postupnom predlžovaní lehoty splatnosti vlastných záväzkov. To má nepriaznivý dosah na dodávateľské ceny, kde sa do cien pripočítava cena peňazí a riziko nesplatenia pohľadávky voči nemocnici. Môj osobný odhad je, že zvýšenie pri niektorých dodávkach môže byť až 25 percent.

Nedostatky vidím aj v samotných nákupoch, kde sme pri našich kontrolách zistili nežiaducu prax rozdelenia objednávok takým spôsobom, že sa súťaží o každú položku zvlášť, pričom ostane obvykle už len jeden súťažiaci. Čiže sa zdá, že možní dodávatelia istého súboru výrobkov sa vyzvú, aby si rozdelili jednotlivé výrobky, a potom sa vyhlási súťaž na každý zvlášť.

Takáto prax vedie samozrejme k predražovaniu nákupov. Som presvedčený, že centrálny nákup špeciálneho zdravotníckeho materiálu (napríklad kĺbových náhrad, stentov) buď zdravotnými poisťovňami, alebo ministerstvom zdravotníctva by prinieslo nižšie ceny možno aj o 20 percent, a tým veľké úspory nákladov nemocníc.

Podobne sa dá postupovať aj pri nákupe energií, telekomunikačných a dátových službách a podobne, kde ministerstvo zdravotníctva už urobilo isté kroky k ich centralizácii.

Peniaze bez úžitku

V rokoch 2007 - 2009 prišlo k razantnému zvyšovaniu platieb nemocniciam a ústavom vo vlastníctve štátu prostredníctvom VšZP, niektorým sa platba zvýšila aj o 50 – 60 percent. Časť tohto zvýšenia prostriedkov sa použila na nákup prístrojovej techniky, ktorá však bola predražená, a časť zdrojov takto opustila zdravotníctvo bez akéhokoľvek úžitku.

Nákup predraženej techniky však nie je našou špecialitou. Práve v týchto dňoch sa v Česku pretriasa prípad nákupu zdravotníckej techniky pre nemocnice v Úsťanskom kraji, ktorý bol podľa auditu Deloitte predražený o 50 až 100 percent oproti obvyklej cene na trhu.

Práve nákup prístrojov je preto ďalšou oblasťou, kde môžu pri rozumnom postupe vzniknúť veľké úspory bez akéhokoľvek dosahu na kvalitu či množstvo obstarávaných prístrojov.

Ak by sa podarilo uskutočniť tieto opatrenia, získali by sa slušné zdroje na ďalšie zvyšovanie platov lekárov, sestier a ostatných zamestnancov nemocníc. Len jednej veci sa čudujem - prečo o týchto možnostiach nehovoria sami lekári z nemocníc? Však oni sú v nemocniciach doma a musia preto vedieť najlepšie, kde sa dá ušetriť, ktoré nákupy sú predražené a ktoré oddelenia zbytočné.

Autor je členom predstavenstva VšZP, bývalý viceguvernér NBS.
Tento článok vyjadruje osobný názor autora, a nie je oficiálnym stanoviskom VšZP


lf.jpg
V krajine, kde chýba riadny šéf Generálnej prokuratúry, NBÚ, ÚVO, ministerstva obrany a normálna vláda, nepôsobil núdzový stav až tak exoticky, píše Lukáš Fila

javorsky.jpg
Eurozóne odsýpa posledných desať dní do naplnenia alebo nenaplnenia proroctva o jej rozbití sa o vlastné dlhy. Odpočítavanie odštartoval Financial Times a čas uplynie na budúci piatok, keď sa skončí už štvrtý tohtoročný európsky summit, píše Juraj Javorský.


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život
  2. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz
  3. Neviditeľná technológia vás ochráni pred podvodom, stačí si ju v mobile aktivovať
  4. Istota nízkeho úroku. Krásne bývanie s hypotékou za 1,49 %
  5. Kávový Indiana Jones. Slovák loví raritné kávy v pralesoch
  6. Záhadné ženské cviky, ktoré pomôžu mužom. Dokážu zlepšiť erekciu
  7. Čo môže ponúknuť laboratórna diagnostika po Covide?
  8. Dvanásť rokov v Amazone a práca ma stále baví
  1. Kávový Indiana Jones. Slovák loví raritné kávy v pralesoch
  2. 7 rýchlych tipov, ako lepšie hospodáriť v domácnosti
  3. Záhadné ženské cviky, ktoré pomôžu mužom. Dokážu zlepšiť erekciu
  4. BILLA Žampa Cup – jedinečný záver zimnej sezóny
  5. Čo môže ponúknuť laboratórna diagnostika po Covide?
  6. Má vaše dieťa nárok na 350 eur na kúpu počítača či tabletu?
  7. Čo robí takmer 100 % ľudí, ktorí si chcú kúpiť ojazdené auto?
  8. Dvanásť rokov v Amazone a práca ma stále baví
  1. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve 7 261
  2. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz 6 725
  3. Jazdiť v lete na saniach? Na Madeire vám ukážu, že sa to dá 5 703
  4. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život 2 580
  5. V malej obci na Kysuciach vyučujú s modernými technológiami 2 577
  6. Záhadné ženské cviky, ktoré pomôžu mužom. Dokážu zlepšiť erekciu 2 357
  7. Má vaše dieťa nárok na 350 eur na kúpu počítača či tabletu? 2 019
  8. Doba nízkych úrokov je späť. Garantovaná hypotéka 1,49% 1 839
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Kde boli pred februárom 2022?


34m
Peter Tkačenko

Koledujú si o víťazstvo odborárov v boji za zatváranie riaditeľov.


13 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


16 h
Peter Schutz

Zavrhnúť Kresťanskú úniu si zaslúži tlmenú pochvalu.


16 h

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Kantori a pedagógové!
  2. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  3. Radoslav Pavelka: Ako si dvakrát streliť do kolena, alebo ako vedenie Slovenského hokeja nahnevalo všetkých.
  4. Dušan Šrámek: Pracovné víza do Kanady
  5. Marek Mačuha: Pravo-ľavé delenie má stále význam
  6. Anton Kaiser: Veľkonočné tvorivé dielne
  7. Irena Šimuneková: Viničný vrch a Šándorky
  8. Julius Kravjar: Čím sa riadia vlády?
  1. Ján Valchár: Rusko sa opevňuje, 1.500 nových ruských tankov na ceste 20 247
  2. Ivan Bošňák: Menej Agresivity a viac Analytiky pani Kovačič Hanzelová 10 366
  3. Radko Mačuha: V Moskve nie je všetko s kostolným poriadkom. 7 694
  4. Magdaléna Cifrová: Rozdielna emočná výbava chlapcov a smutná prognóza nedostatku učiteľov 7 421
  5. Michal Porubän: Desatoro Maroša Žilinku 4 745
  6. Ľudmila Križanovská: Ťažký život bratislavského taxikára. Aj takíto ľudia chodia na ,,mierové" pochody 4 297
  7. Martin Kugla: Nenechajte Valla zničiť Petržalku! 3 732
  8. Ján Valchár: Gáaga! Gáaga! (plus ruský útok na Avdijivku) 3 278
  1. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  4. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  5. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  6. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
SkryťZatvoriť reklamu