V nemocniciach sa strácajú peniaze, ktoré by inak mohli byť použité aj na zvyšovanie platov. O nadmernej spotrebe liekov, zbytočných oddeleniach či predražených nákupoch vedia najlepšie lekári, mali by o nich aj hovoriť.
O všetkých aspektoch výpovedí nemocničných lekárov sa toho napísalo dosť, no možno sa oplatí pozrieť na to, kde by sa dali nájsť rezervy na ďalšie zvýšenie platov zamestnancov nemocníc vrátane lekárov. Musíme sa totiž zmieriť s faktom, že zatiaľ nemožno rátať s podstatne vyššími zdrojmi pre zdravotníctvo, pretože nie sú na to vytvorené zákonné podmienky.
Občania prostredníctvom svojich zástupcov - poslancov Národnej rady rozhodli, že štát bude platiť za svojich poistencov na budúci rok 369,12 eura na osobu, čo je o 4,3 percenta menej než tento rok. Akékoľvek nové zvýšenie platov musí preto vyvážiť šetrenie v iných položkách, pokiaľ sa systém nemá znova zadlžovať.
Menej liekov ušetrí peniaze
Súčasný systém je nastavený tak, že je v ňom málo nástrojov na racionalizáciu spotreby liekov a zdravotných pomôcok. Je verejným tajomstvom, že existujú motivačné mechanizmy na ich predpisovanie, pri drahých liekoch a pomôckach chýbajú jasné pravidlá, za akých okolností ich používať a kedy nie.
V liekovej politike sa podarilo tento rok urobiť kroky, ktoré prinesú úspory pre štvor- až päťpercentný pokles nákladov na lieky. To sú zdroje, z ktorých by sa malo financovať ponúknuté zvýšenie platov lekárov.
Existuje však stále veľký priestor na ďalšie racionálne znižovanie spotreby liekov, o pomôckach a dietetických potravinách ani nehovorím. Tu je aj dôležitá úloha poisťovní, ktoré musia postupovať tvrdo, ak zistia svojimi revíznymi postupmi plytvanie či podvody.
Treba pripomenúť, že na lieky a zdravotné pomôcky vydávame takmer 40 percent prostriedkov verejného zdravotného poistenia (ak rátame aj spotrebu liekov v nemocniciach), čo je neúmerne veľa oproti iným európskym štátom. Tento nepomer sa potom nemôže neprejaviť na poddimenzovaní platieb nemocniciam.
Menej, ale kvalitnejšie
Súčasná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je stále predimenzovaná vrátane nemocníc a oddelení v nich. Napríklad, univerzitné nemocnice v Bratislave a Košiciach majú niekoľko chirurgických a interných kliník a viacero špecializovaných oddelení (napríklad oddelenie chirurgie ruky). Osobne sa domnievam, že existencia týchto útvarov je sporná a väčšina by sa pokojne mohla zlúčiť.
Dovolím si tvrdiť, že toto si asi uvedomujú aj lekári, ktorí podali výpovede, keď trvajú na podmienke stopercentnej možnosti návratu. V júli tohto roku prebehla optimalizácia oddelení v nemocniciach, ktorá, ako sa zdá, nezhoršila ani dostupnosť, ani kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
V nastúpenom trende treba pokračovať a sieť ďalej optimalizovať. Menej nemocníc s koncentrovanou starostlivosťou, väčším počtom výkonov a tým lepšou skúsenosťou lekárov poskytne občanom kvalitnejšiu službu než dnešný fragmentovaný systém.
Predražené nákupy
Samotné štátom vlastnené nemocnice a ústavy, ktoré sú dnes vo veľkej väčšine príspevkové organizácie, majú vážne nedostatky v hospodárení a efektívnosti. Súčasná právna forma ich nenúti viesť štandardné transparentné účtovníctvo a výkazníctvo, ktoré by umožňovalo jednoduché porovnanie výnosov a nákladov s podobnými zariadeniami doma alebo v zahraničí.
Ďalším nedostatkom tejto formy je, že nenastoľuje tvrdé rozpočtové obmedzenia a umožňuje tvoriť deficit, ktorý sa prejavuje v postupnom predlžovaní lehoty splatnosti vlastných záväzkov. To má nepriaznivý dosah na dodávateľské ceny, kde sa do cien pripočítava cena peňazí a riziko nesplatenia pohľadávky voči nemocnici. Môj osobný odhad je, že zvýšenie pri niektorých dodávkach môže byť až 25 percent.
Nedostatky vidím aj v samotných nákupoch, kde sme pri našich kontrolách zistili nežiaducu prax rozdelenia objednávok takým spôsobom, že sa súťaží o každú položku zvlášť, pričom ostane obvykle už len jeden súťažiaci. Čiže sa zdá, že možní dodávatelia istého súboru výrobkov sa vyzvú, aby si rozdelili jednotlivé výrobky, a potom sa vyhlási súťaž na každý zvlášť.
Takáto prax vedie samozrejme k predražovaniu nákupov. Som presvedčený, že centrálny nákup špeciálneho zdravotníckeho materiálu (napríklad kĺbových náhrad, stentov) buď zdravotnými poisťovňami, alebo ministerstvom zdravotníctva by prinieslo nižšie ceny možno aj o 20 percent, a tým veľké úspory nákladov nemocníc.
Podobne sa dá postupovať aj pri nákupe energií, telekomunikačných a dátových službách a podobne, kde ministerstvo zdravotníctva už urobilo isté kroky k ich centralizácii.
Peniaze bez úžitku
V rokoch 2007 - 2009 prišlo k razantnému zvyšovaniu platieb nemocniciam a ústavom vo vlastníctve štátu prostredníctvom VšZP, niektorým sa platba zvýšila aj o 50 – 60 percent. Časť tohto zvýšenia prostriedkov sa použila na nákup prístrojovej techniky, ktorá však bola predražená, a časť zdrojov takto opustila zdravotníctvo bez akéhokoľvek úžitku.
Nákup predraženej techniky však nie je našou špecialitou. Práve v týchto dňoch sa v Česku pretriasa prípad nákupu zdravotníckej techniky pre nemocnice v Úsťanskom kraji, ktorý bol podľa auditu Deloitte predražený o 50 až 100 percent oproti obvyklej cene na trhu.
Práve nákup prístrojov je preto ďalšou oblasťou, kde môžu pri rozumnom postupe vzniknúť veľké úspory bez akéhokoľvek dosahu na kvalitu či množstvo obstarávaných prístrojov.
Ak by sa podarilo uskutočniť tieto opatrenia, získali by sa slušné zdroje na ďalšie zvyšovanie platov lekárov, sestier a ostatných zamestnancov nemocníc. Len jednej veci sa čudujem - prečo o týchto možnostiach nehovoria sami lekári z nemocníc? Však oni sú v nemocniciach doma a musia preto vedieť najlepšie, kde sa dá ušetriť, ktoré nákupy sú predražené a ktoré oddelenia zbytočné.
Autor je členom predstavenstva VšZP, bývalý viceguvernér NBS.
Tento článok vyjadruje osobný názor autora, a nie je oficiálnym stanoviskom VšZP
