Francis Fukuyama vo svojej knihe Dôvera predstavuje dôveru ako spoločenský kapitál, ktorý má dôležitý vplyv na životný štýl aj na konkurencieschopnosť danej krajiny. Ak si občania navzájom dôverujú, veria členom politickej elity a demokratickým inštitúciám, vtedy je krajina schopná vykonať ohromné veci.
Panika a paranoja
Fukuyama na dôkaz toho, čo to znamená, ak sú občania schopní, aby budovaním zdola dokázali spojiť rozličné sféry dôvery, uvádza príklad Nemecka a Japonska. V týchto dvoch krajinách sú rodinné, priateľské a kolegiálne vzťahy navzájom prepojené, a tak vytvárajú pevný spoločenský systém vzťahov. Vďaka tomu sa nedeformujú ani tradície, ani historické hodnoty a rozvoj spoločnosti nedeterminujú náhodné rozhodnutia ovplyvnené vonkajšími udalosťami, ale racionálne voľby občanov.
