Od rozpadu Sovietskeho zväzu uplynulo už dvadsať rokov. Pre mnohých historikov znamenala táto udalosť skutočný koniec „krátkeho dvadsiateho storočia – storočia, ktoré sa začalo až v roku 1914 a ktoré charakterizovali vlečúce sa ideologické strety medzi komunizmom, fašizmom a liberálnou demokraciou, z ktorých vyšla víťazne demokracia.
Na ceste ku „koncu dejín“ sa však stalo čosi zvláštne: akoby sme sa zo všetkých síl snažili vziať ponaučenie z nedávnej minulosti, ale pritom si vôbec neboli istí, aké tieto ponaučenia sú.
Sme stále v tom
Je zrejmé, že všetky dejiny sú dejinami z pohľadu súčasníkov, a ak by si dnes najmä Európania mali niečo z dvadsiateho storočia odniesť, potom je to ponaučenie o sile ideologických extrémov v temných dobách – a tiež o prapodivnej povahe európskej demokracie v podobe, v akej bola po druhej svetovej vojne vybudovaná.
