Od rozpadu Sovietskeho zväzu uplynulo už dvadsať rokov. Pre mnohých historikov znamenala táto udalosť skutočný koniec „krátkeho dvadsiateho storočia – storočia, ktoré sa začalo až v roku 1914 a ktoré charakterizovali vlečúce sa ideologické strety medzi komunizmom, fašizmom a liberálnou demokraciou, z ktorých vyšla víťazne demokracia.
Na ceste ku „koncu dejín“ sa však stalo čosi zvláštne: akoby sme sa zo všetkých síl snažili vziať ponaučenie z nedávnej minulosti, ale pritom si vôbec neboli istí, aké tieto ponaučenia sú.
Je zrejmé, že všetky dejiny sú dejinami z pohľadu súčasníkov, a ak by si dnes najmä Európania mali niečo z dvadsiateho storočia odniesť, potom je to ponaučenie o sile ideologických extrémov v temných dobách – a tiež o prapodivnej povahe európskej demokracie v podobe, v akej bola po druhej svetovej vojne vybudovaná.
Práve ste prekročili povolený počet zariadení
Váše aktívne predplatné umožňuje prístup k zamknutému obsahu iba obmedzenému počtu prehliadačov.
Aby ste mohli pokračovať v čítaní článku na tomto zariadení/prehliadači, upravte si, prosím, zoznam zaregistrovaných zariadení v nastaveniach vášho profilu.
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom G37AW na číslo 8787.
Pošlite SMS s textom H37AW na číslo 8787.
