Keby nová vláda v lete 2010 počúvala upozornenia z tohto miesta, že ju čakajú fatálne rozhodnutia, pred akými ešte žiadna iná nestála, zrejme by k niektorým veciam – napríklad k prvej gréckej „pôžičke“ – pristúpila inak. Pravdou však tiež je, že pred ďalším z „kritických“ summitov v Bruseli by to na nútenej dráhe, ktorú opisujeme, veľa nemenilo.
Proti gustu, že „Slovensko by malo mať ambíciu, aby vždy patrilo do najužšieho jadra spolupráce“ (komisár Šefčovič), žiadny dišputát. Argumentov za, ale i proti, je toľko, že by sa nimi dal dláždiť sklenený palác za 400 miliónov eur, ktorý si buduje van Rompuy.
Patrí sa len povedať, že projekt, s ktorým prichádza Merkelová a osvojí si ho i Radičová, predznamenáva zánik Slovenska ako štátu v tom zmysle, ako existuje dnes.
