Legislatívny pár rozpočtu 2012 a dlhovej brzdy, ktorý prehrmel parlamentom ako súprava InterCity, by sa najlepšie uplatnil v manželskej poradni ako argument, že protiklady sa priťahujú. Vo svete, z ktorého Slovensko nevie vystúpiť tak, aby si nerozmlátilo rebrá i lebku, je znakom odcudzenia sa politiky od reality.
Už prvý návrh, ktorý predstavil v lete, vyzeral ako Miklošov najhorší rozpočet v živote. Fiktívny rast štyri a pol percenta HDP zdobilo zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu takmer o desať percent v situácii, keď prognózy hovorili, že píše rozpočet do najneistejších čias, odkedy štát existuje.
Namiesto toho, aby vyhlásil fiškálny stav núdze a navrhol príslušné opatrenia na výdavkovej strane, minister sa rozhodol zvýšiť odhad deficitu tak, aby symbolicky zostal pod úrovňou tohto roka. Stavanie na ilúzii, že dôveryhodný je ten, kto medziročne zmenší schodok o tri nanometre, rozbije každý scenár krízy a eurozóny horší od toho najoptimistickejšieho.
