Tak ako nemôžu byť Vianoce bez Popolušky a jej troch orieškov, tak nemôže prebehnúť volebný cyklus bez toho, aby sa aspoň tri-štyrikrát rušila poslanecká imunita. Písať tisíci článok o tom, aké by bolo fajn, keby to raz vyšlo, je rovnaká strata času, ako vykrikovať na televízor, že ktorej to treba tú črievičku nastrčiť.
Skúsme si radšej položiť otázku, či toto nie je najhorší čas míňať na rušenie imunity akúkoľvek energiu.
Jednak tu máme poučný príklad odpočúvania politikov, novinárov, hovorcov a ktovie koho ešte. Ak sme si mysleli, že verejný život sa už natoľko skultivoval, že výsady poslancov sú len prežitkom, ktorý sa dá len a len zneužívať, máme tu pripomenutie, že to tak nemusí byť.
