Je známy ako spoluzakladateľ magazínu n+1, prispieva do New Yorkera a okrem vlastnej tvorby prekladá ruskú prózu.
O 32-hodinovom pobyte v cele predbežného zadržania v jednom manhattanskom okrsku napísal blog.
Zatknutie nedramatizoval, ocenil slušnosť policajtov a celkovo jeho záznam zadržania - spolu s ďalšími intelektuálmi – pôsobil dojmom nepríjemnej, ale zaujímavej skúsenosti, takmer ako nebezpečný exotický večierok. Podobne opisovala zážitok aj iná účastníčka hnutia zatknutá s protestujúcimi na Brooklynskom moste.
Gessenov hlavný problém bolo WC. Vyrátal pomer počtu jedál a potrieb, ktoré 20 mužov v cele za 32 hodín vykoná. Nezabudol uviesť, že urobil všetko pre to, aby záchod nepoužil – taký katastrofálny bol stav zariadenia. Spomenul tiež nútené spanie na zemi a osvietenské rozhovory vzdelaných mladíkov s „ozajstnými“ kriminálnikmi, sediacimi napríklad za drogy.
Hygienickými podmienkami sa zaoberala aj zadržaná blogerka: opisovala súdržnosť demonštrantiek, ktoré si vzájomne vytvárali živý múr, aby ich pri potrebe nevideli muži z cely oproti (!).
Menej romantickú skúsenosť so zatknutím má maliarka Julie Torresová. V lete 2010 ju tajní policajti uväznili „za grafity“ – na stenu opustenej budovy páskou dočasne pripevnila vlastné plátno, na ktoré maľovala. Julie sa na 23 hodín ocitla vo väzbe v Brooklyne s prostitútkami, násilníčkami a mentálne narušenými. Žiadne priateľky z demonštrácie, len moč, fekálie a zvratky, vytekajúce z upchatého WC, v ktorých ženy sedeli. Celý čas nedostali vodu. Možno aby sa štatistika potrieb v horúcom lete nezvyšovala.
