Teoreticky existujú dve východiská: buď priznaná diktatúra, alebo akceptovanie politickej konkurencie.
Hlavnou zápletkou decembrových volieb do ruskej Štátnej dumy nebolo napätie okolo mena možného víťaza – ten bol stanovený vopred a žiadny hazardér by proti nemu nestavil ani deravý groš.
Pre víťazstvo Jednotného Ruska urobila štátna moc všetko, čo mohla: počnúc zastrašovaním oponentov v priebehu kampane a končiac masovými manipuláciami s volebnými lístkami.
Debakel moci
Ruský YouTube je zaplavený amatérskymi zábermi, dokazujúcimi organizovanú povahu volebného podvodu. Na vlastné oči tam môžeme vidieť pestrú škálu trikov od slepého prihadzovania lístkov na kôpku vládnej strany až po organizovanie takzvaných kolotočov – to keď sú miestne vojenské posádky alebo zamestnanci podnikov autobusmi prepravovaní postupne do všetkých volebných miestností v okolí, aby mohli znásobiť výsledok Jednotného Ruska.
Darmo, voľby len potvrdili to, čo naznačovali prieskumy: podplácanie voličov z rozpočtovej sféry je schopné zabezpečiť moci maximálne tretinovú podporu, zvyšok treba primaľovať.
V podmienkach mocenského monopolu nie je výsledok volieb otázkou presných čísel, ale ich interpretáciou. Doma i v zahraničí sa tieto voľby vnímajú ako debakel existujúcej moci. Vysokí činitelia síce môžu bez hanby tvrdiť, že dostali mandát na pokračovanie starého kurzu, no ich zúfalé a ustarostené tváre hovoria za všetko. Vedia, že prehrali na celej čiare a žiadne pokračovanie nie je možné donekonečna.
Prvý, koho tieto voľby znemožnili, je miestodržiteľ Medvedev, formálne líder vládnej strany, ktorého bábkar Putin nastrčil do tejto úlohy zrejme preto, aby teraz nemusel byť v jeho kabáte. Tomu sa však sotva vyhne.
