Na saku mal odznak hnutia Okupuj Wall Street, ale protestom na ulici nedrukuje. Bývalého disidenta, šéfredaktora Gazety Wyborczej a spisovateľa ADAMA MICHNIKA viac zaujal protest mladých Poliakov, ktorí mali v škole náboženstvo, ale vo voľbách dali hlas proticirkevnému hnutiu Palikot.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vo svojom minulotýždňovom prejave povedal, že sa ako prvý Poliak nebojí nemeckej moci, ale nemeckej nečinnosti pri záchrane eurozóny. Súhlasíte?
„V princípe má minister pravdu a ja ho podporujem. Hodnota toho prejavu spočíva v tom, že prelomil isté stereotypy poľského rozmýšľania o Európskej únii a Nemecku. Navyše to dobre načasoval, lebo bol teraz všade vypočutý. Keby to povedal v auguste, tak situácia nebola taká napätá a dramatická. Bol to veľmi dobrý moment.“
Sikorski vyzýval Nemecko, aby bolo aktívnejšie v čase, keď ostatné krajiny majú strach, že Európa hovorí príliš po nemecky a Berlín v Európskej únii dominuje. Treba sa obávať silného Nemecka?
„To nie, to sú zase stereotypy. Európa nehovorí po nemecky, ale niekoľkými jazykmi. Je to orchester a je to koncert, a hlas Nemecka je veľmi dôležitý. Nemecko je obrovská ekonomika a veľký národ, ale stereotyp nazerania na Nemecko cez prizmu druhej svetovej vojny už neplatí. Sikorski tú zmenu pomenoval: musíme o Nemcoch rozmýšľať inak.“
Šéf opozície Jaroslaw Kaczyński chce Sikorského za jeho prejav postaviť pred súd.
„Kaczyński si môže hovoriť, čo chce, tak ako ja môžem povedať, že sa ožením s Angelinou Jolie.“
Poľsko predsedá Európskej únii, ale nepatrí k eurozóne. Nebol Sikorského prejav aj prejavom strachu, že Poľsko stráca vplyv na európske veci?
„Takto by som to nepovedal, skôr by som povedal, že to bol strach, že sa rozpadne celý európsky projekt.“
A rozpadne sa?
„To je otázka na proroka, ja som historik.“
Bude sa Poľsko snažiť vstúpiť do eurozóny skôr?
„Všetko sa rýchlo mení, ale mne sa zdá, že budeme robiť všetko, aby sme boli pripravení na euro, ale nebudeme sa ponáhľať prijať ho. Pretože v eurozóne vládne kríza a neporiadok a my tam veľa nášho dobrého neprinesieme, Samozrejme, vstúpime, ale teraz ťažko povedať dátum.“
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy chcú užšiu Európsku úniu a možno nie so všetkými štátmi. Rozdelí sa únia na eurozónu a zvyšok?
„To je veľmi dôležitá otázka a keby sa tak stalo a môže sa to stať, to by nebolo dobré. To je budovanie novej štruktúry vo vnútri EÚ.“
Kde bude vtedy Poľsko?
„Ja si myslím, že je to zlá cesta, ale možno iná neexistuje, uvidíme.“
Bude Poľsko súhlasiť s prípadnou zmenou Lisabonskej zmluvy, ktorú ratifikovalo medzi poslednými pre euroskeptický postoj vtedajšieho prezidenta Lecha Kaczyńského?
„A máme iné východisko? Keď chceme, aby náš hlas v Európe niečo znamenal, nemôžeme hovoriť nie, lebo nie.“
Je fiškálna únia dobrým plánom na záchranu eurozóny?
„Myslím si, že keď chce mať Európska únia dobrú pozíciu vo svete, bude treba týmto smerom kráčať. Politická a hospodárska integrácia je potrebná.“
Slovensko prežilo nedávno podobnú aféru ako Poľsko, keď spravodajské služby odpočúvali novinárov. Kedy možno odpočúvať novinárov?
„Nikdy. Iba ak je reálne podozrenie, že to nie je novinár, ale obchodník s drogami alebo zločinec, vtedy áno. Ale v súvislosti s novinárskou prácou, to by malo byť zakázané, pretože slobodné médiá, to je základ demokratického poriadku.“
Majú byť novinári privilegovanou skupinou?
„Nemali by byť vyňatí spod práva, ale nemali by byť odpočúvaní.“
Odpočúvanie ukázalo blízky vzťah medzi novinárkou a politikom, ktorý chcel ovplyvniť témy v novinách. Aký blízky má byť vzťah politik – novinár?
„Na to nie je jednoduchá odpoveď, pretože princíp, že novinár sa nemôže stretávať s politikom, je absurdný, ale je naozaj zlé, keď sa novinár stáva inštrumentom v rukách politika a nepíše to, čo od neho vyžaduje pravda, ale to, čo od neho vyžaduje politik. A je to jedno, či ide o vzťah s politikom, alebo predsedom športového zväzu. Rozhodujúca vec pre novinára je, či vie byť nezávislý.“
Bývalý šéfredaktor nášho denníka a váš priateľ Martin M. Šimečka vyjadril obavu, že nezávislý novinár neexistuje.
„Je to filozofická otázka a závisí to od kontextu, ale čo znamená nezávislý? Martin je určite závislý od svojej manželky, je závislý od prostredia a priateľov, je mentálne závislý, ale nie v tom zmysle, že mu niekto povie, toto musíš napísať, inak tu nepracuješ. To je nezávislosť, ak ja mám z nezávislosti úžitok. Nikto mi nemôže povedať, že musím napísať to alebo to. Všetko, čo píšem, je nezávislé, môže to byť múdre alebo hlúpe, to je iná vec, ale ja to píšem nezávisle. Nediktuje mi ani biskup, ani politik, ani obchodník. Nikto.“
Keď sme pred rokom robili spolu rozhovor, pochválili ste Slovensko za to, že si za premiérku dokázalo zvoliť ženu. Čo hovoríte na pád jej vlády?
„Ja mám Ivetu Radičovú veľmi rád, a Slovensko sa pri nej ukázalo z dobrej stránky, teraz sa ukázalo z tej horšej stránky. Ona zmenila imidž Slovenska v Európe a vo svete. Krajinu viedla žena, ktorá vie fantasticky po anglicky, vedela sa v tom svete pohybovať, predtým ste mali imidž provinčného Slovenska. Pád vlády pre Sulíka je politický nonsens a škodí to slovenskej demokracii.“
Čo si myslíte o Richardovi Sulíkovi?
„Nič.“
Podrazili muži ženu?
„Asi je niečo také v Európe, istý patriarchát a mačizmus, kultúrne je to takto nastavené. Keď počúvam o Radičovej, tak mám ten pocit mužskej nadradenosti. Je to aj v iných krajinách.“
Vráti sa po marcových voľbách obraz provinčného Slovenska?
„Môže sa vrátiť. Keď to dopadne, ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, teda že politické karty bude rozdávať Fico v Bratislave a Orbán v Budapešti, tak to nebude dobré. Je to nebezpečné, keď politici vedia zakryť vnútorné problémy tak, že organizujú napätie vonku. Orbán to robí stále, takže je sa čoho obávať. Ja by som si želal po voľbách na Slovensku vládu, ktorá robí múdru proeurópsku politiku. Ak chce byť Slovensko v postsovietskom priestore, tak hlasujte za strany, ktoré sú protieurópske.“
Na saku máte odznak hnutia Okupuj Wall Street. Sympatizujete s nimi?
„Keď som bol nedávno v New Yorku, išiel som na Wall Street a rozprával sa s tými ľuďmi, ktorí demonštrovali, a potom s ľuďmi z Wall Street na univerzite. To hnutie sú ľudia, ktorí sami so sebou nesúhlasia. Vedia, čo nechcú, ale nevedia, čo chcú.“
Rozšírilo sa to však do mnohých krajín. Je niečo podobné v Poľsku?
„V uliciach nie, ale čosi podobne revolučné sme zažili vo voľbách, keď malo úspech hnutie Palikot. To bol vo veľkej miere protest mladých ľudí. Bol som na večeri so známymi a zistili sme, že naše deti volili Palikota. Deti ľudí, ktorí boli spojení s opozíciou, a všetci mali na škole náboženstvo, dali svoj hlas najviac proticirkevnej strane v najkatolíckejšej krajine v Európe.“
Prečo?
„Pretože toho dominantného štýlu cirkvi má už veľa mladých ľudí dosť.“
Poľsko ako spoluorganizátor futbalových majstrovstiev Európy 2012 má v skupine Grékov, Rusov a Čechov. Ktorý zápas bude najzaujímavejší pre fanúšikov, pre politológov a pre vás?
„Pre mňa ten s Ruskom. To vyplýva z mojej biografie, veď sa pamätáte na váš hokej so ZSSR. Pre fanúšikov asi zápas s Čechmi, pretože sú silní.“
Kto vyhrá skupinu?
„Čo sa týka futbalu, tak som tvrdý nacionalista, v politike nie, ale vo futbale áno, takže radšej neodpoviem (smiech).“
